Keď sa povie Kysuce, staršia generácia si spomenie na Jozefa Kronera, pltníkov, regionálne centrum Čadca, ako dôležitý dopravný uzol, ale možno tiež okolitú prírodu, ktorá je rajom pre hubárov. Mladšie mimokysucké generácie si môžu súčasné Kysuce spojiť len ak s niektorými atrakciami, čadčianskym kúpaliskom. Nadšenci pre vesmír možno s pamätným domom Eugena Cernana, amerického astronauta, ktorý ako posledný kráčal po Mesiaci a kolovala v ňom kysucká krv. Nie z pohľadu Kysučana, ale z pohľadu prichádzajúcich turistov zo Slovenska aj zahraničia má región niekoľko zaujímavostí, ktoré dokážu zaujať a zároveň prekvapiť. Miesta, ktoré sú niečím výnimočné, hoci ste o nich možno predtým vôbec nepočuli. Ktoré miesta sú najzaujímavejšie a prečo?
Skanzen Vychylovka a lesná železnica
Skanzen v časti obce Nová Bystrica, známej ako Vychylovka, je dnes uvádzaný ako Múzeum kysuckej dediny. Podstatnú čast budov v ňom tvoria drevené zrubové stavby z Riečnice a Harvelky. Sú to obce, ktoré dnes neexistujú, keďže boli vysťahované a v riečnickej doline vznikla vodná nádrž Nová Bystrica. Časom sem pribudli aj ďalšie zachované stavby z rôznych miest Kysúc. Nevybrali si pritom toto miesto len tak náhodou. Lokalita obklopená lesmi a zeleňou, lúkami s potom pretekajúcim v strede bola priam stvorená na vytvorenie roztratenej osady. Čo iné by viac kopírovalo typické osídľovanie hroského regiónu Kysúc?
Postupne sa tu mimo sídla presúvali aj rôzne iné funkčné stavby. Napríklad Krčma z Korne, alebo mlyn z obce Klubina. Už chýbal len kostol, ktorý sem preniesli z obce Zborov nad Bystricou. Presne ten, ktorý tam neodmysliteľne spolu s okolím vytvoril dôležitú scénu vo filme Želary. To, čo z miesta však robí ešte väčší unikát, je koľajisko lesnej úvraťovej železnice, ktorá tu stálo skôr, než akékoľvek múzeum. Ľudová architektúra s lesnou železnicou dohromady tvoria unikátnu scenériu a atrakciu. Keďže ide o lesnú železnicu, tá pomocou koľajových úvratí, dokázala vystúpať do strmých kopcov a zvážať naťažené drevo. V dávnej minulosti koľajisko smerovalo až do Oščadnice, kde svojho času drevo spúšťali do rieky Kysuca a splavovali ďalej až po Váhu. Dnes je na mieste pôvodného koľajiska vybudovaná cyklotrasa spájajúca Kysuce v takmer celej Bystrickej doline.
Ropa v Korni
V obci Korňa neďaleko Turzovky sa nachádza prírodný unikát, prírodná zákonom chránená pamiatka, ropný výver. Na lúke blízko prístupovej cesty sa nachádza rokmi preslávená olejová škvrna, z ktorej neprestajne vyteká ropa. Vzácna vysokomineralizovaná tekutina sa plynule presúva do jarčeka a ďalek do miestneho potoka. Naozaj len v malom množstve, ktoré neohrozuje život v potoku. Miesto je cieľom školských výletov aj jendotlivcov, ktorí túžia po zaujímavom výlete. Pri návšteve ocbe je nevyhnutné sledovať ceduľky a vystihnúť vhodné miesto pri potoku na parkovanie. Cesta k prírodnej pamiatke je do kopca a nie je vhodná pre imobilných návštevníkov. Zážitok je to najmä pre jedinečnosť.
Ropu tu v minulosti naozaj chceli ťažiť nemeckí odborníci, no bolo to pred II. svetovou vojnou. Už v tom čase zhodnotili, že ťažba by nemusela byť rentabilná. Čo však v obci majú a existujú šance na využívanie v prospech práve celej obce, sú zásoby zemného plynu. Dallas to síce nebude, no určité výhody by mohla obec ťažiť.
Kamené gule v Megoňkách
Miesto, ktoré pôvodne nikto nepovažoval za zaujímavé má v posledných rokoch upravené okolie a aj informačné cedule. Milióny rokov staré presné kamenné gule objavené pri ťažbe kameňa celkom zastavili ťažobné zámery v celom kameňolome a ponechali ho aj pre vedeckú hodnotu týchto nálezov. Veľké presné gule medzičasom pokradli niektorí podnikavci, či miestni, ktorí chceli ozvláštniť záhradu. Tie, ktoré zostali, boli tie neprenosné, ťažké pieskovcové gule. Považujú ich za diela mimozemšťanov, kým iní majú jasno v tom, že vzikli ako výplň bublín. Nahromadením plynov, ktoré zostali zakonzervované a cez praskliny neskôr do otvoru prenikol piesok.
Jednoznačnú odpoveď neprináša nikto. Preto sa aj o pieskovcových guliach veľa nedozviete a stále ich mnohí nepovažujú za plnohodnotnú atrakciu hodnú pozornosti. Pieskovcové gule sa stali dejiskom úvodu, ale aj záver scifi románu Zastavený čas od čadčianskeho rodáka Tomáša Najta. Kamenné gule následne prilákali aj českého spisovateľa a milovníka záhad Milana Zacha Kučeru a zahrnul ich do niektorých svojich prenášok. Záujem o e majli donedávna len jednotlivci, ktorí si museli vystačiť s minimom informácií. Dnes situáciu mení niekoľko informácií priamo na mieste. Kamenné gule sa nachádzajú na konci cesty v obce Milošová pri Čadci.
Makov 500 ročný brest a trojmedzie
Obec Makov je náma svojim hraničným priechodom. V centre obce priamo však nájdete prírodnú pamiatku, zákonom chránený strom, ktorý je v niečom jedinečný. Inde o unikátny brest hrabolistý, stojaci v miestnej osade U Papají. Je mohutný s košatou korunou a jeho vek sa odhaduje až na 500 rokov. O tom, kto ho tu zasadil sa vedú siahodlhé diskusie, spája sa s rôznymi legendami aj teóriami. 11 metrov dlhý obvod kmeňa a výška 30 metrov z neho robia ozajstný kolos. Svojho druhu je najväčší v celej strednej Európe.
Celkom iná je atrakcia na trojmedzí. Trojmedzie je obľúbený turistický cieľ preto, že ide o trojuholník,na kterého cípoch stoja žulové monolity. Vo vnútri opísaného trojuholníka má návštevník možnosť stáť v troch krajinách súčasne. Takýchto miest je naozaj málo a jediné na svete, v ktorom stojíte na Slovensku, v Poľsku a Česku súčasne. Na mieste, kde sa stretáva Poľsko, Česko a Slovensko, začína 541 km dlhá slovensko-poľská hranica a 251 km dlhá slovensko-česká hranica.
Stará Bystrica a Orloj
Obec Stará Bystrica a snímky z nej sa čoraz viac stávajú symbolmi Kysúc, hoci už nejaký čas sú symbolmi Bystrickej doliny. Konkrétne jej Orloj, ktorý je spolu s drevenou konštrukciou v osobitej drevenej architektúre súčasťou Rínku sv. Michala. Ten tvorí viacero budov, striech a úprav, ale tiež obsahuje samostatnú stavbu známu ako Zbojnícka bašta, ktorú tvorí kaviareň a obchody. Rínok ďalej dotvára fontána so sochou Sv. Michala.
Orloj tvorí astroláb, ktorý je špeciálne navrhnutý pre geografickú oblasť Starej Bystrice a je jediný svojho druhu a vzhľadu. Zaujímavosťou je, že autormi sú tí ístí, ktorí zabezpečujú fungovanie slávneho pražského orloja. Návštevu orloja je dobré naplánovať na celú hodinu, kedy sa spustí malé predstavenie so sochami svätcov. Zvonicu tvoria dva zvony, Sv. Juraj a Riečnická Madona, ktorý je vytvorený na pamiatku zatopených obcí Riečnica a Harvelka.
