Všetko možné sa už povedalo a napísalo o tom, že chlieb je nezdravý. Jedna vec je však istá, ľudia po celom svete chlieb milujú a robia ho na milión rôznych spôsobov. Ako chlieb vyzerá v rôznych krajinách? Nech sa páči, pozývame vás na cestu za chlebom okolo sveta.
Srbsko – pogača
Na Balkáne chlieb a pečivo milujú. Okrem klasického „hleba“ tu nájdete aj pogaču. Je to okrúhly pšeničný chlieb, ktorý sa väčšinou nekrája, ale pri jedle sa z neho trhá. Počas pravoslávneho srbského sviatku Slava sa tieto pogače ozdobujú ako na obrázku vyššie. Okrem voňavej pogače môžete v Srbsku ochutnať proju, pečivo z kukuričnej múky, alebo lepinju, tiež okrúhle pšeničné pečivo, ktoré môžete rozrezať a naplniť napríklad pljeskavicou, čevapčiči alebo inými dobrotami balkánskeho grilu.
India – naan
Naan je pšeničná placka z kvaseného cesta, ktorá sa tradične pečie v hlinenej peci. Naan by mal obsahovať múku, kvasnice a jogurt. Podáva sa väčšinou teplý a potretý maslom Ghí ako príloha k hlavnému jedlu. Ak sa chystáte do Indie, široká ponuka chlebových placiek vás poteší. Nájdete tu aj chapati alebo inak nazývané roti, jednoduché placky z múky, soli a vody. Paraatha je placka podobná chapati, často sa plní zemiakmi, zeleninou alebo koreninami.
Uzbekistan – obi non
Obi non je chlieb podobný naanu a je populárny v Uzbekistane, Kirgizsku aj v Afganistane. Môžete ho nájsť aj pod ruským názvom lepyoshka. Obsahuje múku, kvasnice, mlieko, vodu a soľ. Podobne ako naan, tak aj obi non sa pripravuje v hlinenej peci.
Arménsko – lavaš
Lavash je tradičná arménska chlebová placka. Pripravuje sa z múky, vody a soli a pečie sa v hlinenej peci. Lavash je dokonca zapísaný v zozname nehmotného dedičstva UNESCO. Milujú ho však ľudia na celom Kaukaze. Lavash sa podáva aj v Azerbajdžane, Iráne a Turecku.
Etiópia – injera
Injera je národným jedlom v Etiópii a Eritrei. Má jemne špongiovú konzistenciu a pripravuje sa z múky a vody. Niekoľko dní fermentuje a následne sa pečie ako veľká palacinka. Má jemne kyslastú chuť a Etiópania na nej zvyknú servírovať jedlo. Injera sa pôvodne vyrába z múky z etiópskej obilniny zvanej teff (milička habešská). Niekedy sa však nahrádza aj múkou ryže, jačmeňa, kukurice alebo pšenice.
Kolumbia – arepa
Arepa je chlieb typický najmä pre Venezuelu a Kolumbiu. Vyrába sa zo špeciálnej kukuričnej múky, vody a štipky soli. Arepu môžete upiecť, upražiť, grilovať, uvariť, alebo dokonca pripraviť na pare. V niektorých regiónoch arepu naplnia alebo obložia mäsom, vajciami, rajčinami, syrom alebo zeleninou. V Kolumbii majú dokonca Arepa festival, ktorý sa oslavuje v 5 najväčších kolumbíjskych mestách.
Austrália – damper
Tento chlieb z austrálskych buší sa tradične pečie v pahrebe ohniska, no upečiete ho aj v rúre. Na prípravu vám postačí pšeničná múka, voda, štipka soli a môžete použiť aj sódu bikarbónu. Damper sa zvykne jesť najmä so sušeným alebo vareným mäsom.
Taliansko – foccacia
Uhľohydráty vládnu Taliansku. Pizza a cestoviny sú v Taliansku povinná jazda, no nemali by ste vynechať ani foccaciu. Konzistenciou je podobna pizzovému cestu. Pripravuje sa z múky, oleja, vody, soli a kvasníc. Väčšinou potretá olivovým olejom a pokrytá rozmarínom alebo inými bylinkami, cibuľou, rajčinami či olivami.
Aký chlieb ste si na svojich cestách obľúbili vy? Napíšte nám v komentároch.
