Predstavte si budovu, ktorá bola takmer tisíc rokov najväčším kostolom kresťanstva a ďalších päťsto rokov slúžila ako hlavná mešita Osmanskej ríše. Hagia Sofia v Istanbule ukrýva pod svojimi kupolami najkrajšie byzantské mozaiky, ktoré prežili islamskú nadvládu a dnes fascinujú milióny návštevníkov. Ako je možné, že sa kresťanské umenie zachovalo v srdci moslimského chrámu?
História premeny z kostola na mešitu
Hagia Sofia, pôvodne Kostol svätej múdrosti, bola postavená v rokoch 532-537 na príkaz byzantského cisára Justiniána I. Takmer tisíc rokov slúžila ako patriarchálny chrám pravoslávnej cirkvi, až kým ju v roku 1453 nezavzali osmanskí Turci. Sultan Mehmed II. Dobyvateľ nariadil jej premenu na mešitu, čo znamenalo dramatické zmeny v interiéri.
Najcitlivejšou otázkou boli práve byzantské mozaiky zobrazujúce Krista, Pannu Máriu a svätých. Islamské náboženstvo zakazuje zobrazovanie ľudských postáv v náboženských priestoroch, preto boli tieto umelecké diela postupne zakryté vrstvami omietky alebo drevenými tabulkami s arabskými nápismi.
Najvýznamnejšie zachované mozaiky
Mozaika Krista Pantokratora v hlavnej kupole patrila medzi najmonumentálnejšie diela byzantského umenia. Hoci sa nezachovala, archeologické nálezy naznačujúc jej pôvodnú veľkoleposť. Lepšie šťastie mali mozaiky v bočných častiach chrámu.
V južnej galérii sa nachádza slávna mozaika s Kristom medzi cisárom Konštantínom IX. Monomachom a cisárovnou Zoe z 11. storočia. Toto dielo má rozmer približne 4 x 2 metre a vyznačuje sa jemnými detailmi zlatého pozadia a expresívnymi tvárami postáv.
Mozaika Panny Márie s dieťaťom v apse sa zachovala takmer kompletne a datuje sa do 9. storočia. Vysoká 4 metre postava Bohorodičky drží malého Ježiša a je obklopená archanjelmi Gabrielom a Michalom.
Technika a materiály byzantských mozaík
Byzantskí umelci používali na vytvorenie mozaík tisíce malých kúskov farebného skla, kameňa a zlatých listov zvaných tesserae. Jeden štvorcový meter mozaiky obsahoval približne 10-15 tisíc týchto miniaturnych dielikov.
Zlaté pozadie nebolo len ozdobné – mali vytvárať dojem nebeského svetla. Umelci strategicky nakláňali jednotlivé tesserae pod rôznymi uhlami, čím dosahovali efekt blikajúceho a pohybujúceho sa svetla pri chôdzi návštevníkov po chráme.
Farby získavali z drahých minerálov: ultramarínová modrá z lapis lazuli, purpurová z mušlí a červená z cinábritu. Tieto pigmenty dovážali z celého známeho sveta, čo svedčí o bohatstve Byzantskej ríše.
Odkrývanie mozaík v 20. storočí
Prvé systematické odkrývanie byzantských mozaík začalo v 30. rokoch 20. storočia pod vedením amerického archeológa Thomasa Whitmora. Byzantský inštitút z Ameriky získal povolenie od tureckej vlády na reštaurovanie celého komplexu.
Proces odkrývania bol mimoriadne citlivý. Archeologické tímy museli opatrne odstraňovať stáročia staré vrstvy omietky, pričom pod nimi objavovali zachované fragmenty mozaík. Niektoré diela boli poškodené vlhkosťou a zemetraseniami, iné zostali v prekvapivo dobrom stave.
V roku 1935 sa podarilo odkryť mozaiku Deesis v južnej galérii – jeden z najkrajších príkladov byzantského umenia vôbec. Kristova tvár vykazuje neuveriteľnú jemnosť a psychologickú hĺbku, ktorá dodnes fascinuje historikov umenia.
Hagia Sofia dnes: múzeum či mešita?
Od roku 1935 slúžila Hagia Sofia ako múzeum, čo umožnilo plnú expozíciu byzantských mozaík vedľa islamských kaligrafií. Návštevníci tak mohli obdivovať jedinečnú symbiózu dvoch náboženských kultúr.
V júli 2020 turecký prezident rozhodol o opätovnej premene na mešitu. Počas modlitieb sú kresťanské mozaiky zakrývané závesmi, no mimo týchto časov zostávajú prístupné verejnosti. Vstup je bezplatný, no odporúča sa rezervácia pre dlhé rady turistov.
Pre milovníkov byzantského umenia predstavuje návšteva Hagia Sofia jedinečnú príležitosť vidieť tisícročné mozaiky v pôvodnom architektonickom kontexte. Najlepší čas na fotografovanie je popoludní, keď slnečné svetlo presvecuje cez historické okná a rozžiara zlaté pozadie antických majstrovských diel.
