Bulharsko. Mnoho ľudí si pri tomto slove pravdepodobne predstaví Čierne more, all inclusive dovolenku na Slnečnom pobreží, či jednodňový výlet do Nessebaru. A pritom je veľká škoda navštíviť iba tieto miesta, keďže táto krajina v sebe ukrýva aj kopec iných pokladov. Bulharsko som spolu s mojimi priateľmi navštívila počas krátkeho európskeho roadtripu. Naším cieľom však nebolo opaľovanie pri Čiernom mori, ale práve naopak. Hľadanie dobrodružstva v pohorí Rila ( РИЛА).
Dva tipy na trochu iný výlet po Bulharsku
Trek na Musalu (2.925 m.n.m.)
Musala (Мусала) je najvyššia hora nielen v Bulharsku, ale aj na celom Balkáne. Nachádza sa v pohorí Rila, v Rilskom národnom parku. Názov vznikol z „Mus Allah“ (v preklade „blízko Alláhovi“) a pochádza ešte z čias, kedy Bulharsko bolo súčasťou Osmanskej říše.
Pôvodný plán bol jednodňový „rýchly výbeh“ na vrchol a späť. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, keďže tento výlet sa dá v pohode zvládnuť za jeden deň. My sme sa však na túru vybrali príliš neskoro. Auto sme odparkovali v horskom stredisku Borovets, do ruksakov sme si zbalili základné veci a vyrazili sme do hôr za dobrodružstvom. Cestu sme si z časových dôvodov skrátili využitím lanovky tzv. gondoly (nástupná stanica vo výške 1.315 m.n.m.), ktorá nás vyviezla na prvý výrazný vrchol Yastrebets (2.369 m.n.m.). Počas našich výletoch do hôr, nezvykneme lanovku využívať. Radšej si poctivo vrchol vyjdeme po svojich, avšak v tomto prípade to vôbec nebolo zlé rozhodnutie. Ušetrili sme si čas, ktorý by sme inak strávili na monotónnej lesnej ceste bez akýchkoľvek výhľadov na okolie. Z hornej stanice lanovky sa nám už konečne naskytli výhľady na majestátne kopce pohoria Rila.
Túru sme začali pomerne nenáročnou prechádzkou po širokej prašnej ceste (červená turistická značka). Tá nás približne po dvoch kilometroch zaviedla na neďalekú horskú chatu Musala (2.389 m.n.m.), ktorá sa nachádzala priamo pri horskom jazere. Tu sa dalo občerstviť teplou polievkou, či čajom a taktiež sa pri jazere dal aj úplne v pohode rozložiť stan. My sme však pokračovali ďalej po červenej značke. Pohodová cesta zvýšila svoju náročnosť a začala prudko stúpať. Míňali sme prvé kamenné bloky a ja som sa asi po pol hodine dostala do fázy, kedy som zo seba začala zhadzovať prvé vrstvy oblečenia. Ďalšou prestávkou sme sa odmenili až pri útulni Ledeno jezero (2.709 m.n.m.). Útulňa pozostávala z modrých zvlnených plechov pozbíjaných do neurčitého tvaru. Pri neďalekej studničke sme si doplnili vodu a stúpali sme ďalej. Ešte stále sme totiž žili v ilúzii, že sa do tmy stíhame vrátiť. Tak určite.
Blízko neho sa nachádzala aj najvyššie položená chata na území Rilského pohoria, horská chata Everest´84 (2.750 m.n.m.), v ktorej sme nakoniec aj strávili noc. Malá útulná chata pozostávala z dvoch poschodí. Viedla to tam sympatická chatárka, ktorá síce po anglicky veľa nenahovorila, ale rukami nohami sa nám nocľah predsa len podarilo vybaviť. Mierne unavení sme sa zložili pri drevenom stole vedľa kozuba. Postupne sa však začali ozývať naše bruchá a nám sa pred očami začala objavovať teplá polievka a čaj. Chatárka nám však svojou ráznou odpoveďou „no kitchen here!“ rozplynula všetky nádeje. Jediná vec čo sa tam dala kúpiť, bol teplý čaj a asi dvojdecové fľaštičky rakije. Tak sme ich kúpili rovno päť. Ako „zodpovední“ turisti, ktorí na túru vyrazili „skoro ráno“, sme nemali v ruksaku ani kúsok jedla. Až na Mareka, môjho priateľa, asi jedinej zodpovednej osoby . Postupne začal z ruksaku vyťahovať makovník, kúsok pečiva a jednu paštétu. S prísnym výrazom zahlásil, „paštéta bude až ráno a makovník dostane každý na prídel!“. A nám neostávalo nič iné, len sa s týmto faktom zmieriť. Nedostatok jedla však vynahradil prebytok rakije. Postupne mizla jedna fľaša, tak druhá a pri tretej prázdnej rakiji sa nám v hlave zrodil nápad. Od vrcholu hory Musala nás delilo iba 200 výškových metrov, tak prečo čakať až na raňajší výstup? A tak slovo dalo slovo a my sme bez zbytočného váhania vyrazili na vrcholový výstup.
Cesta bola kľukatá strmá, no odmenou boli nádherné výhľady na Rilské plesá, a strmé skalné zrazy. Z tých by som spadnúť veru nechcela. Na vrchol sme sa dostali po asi pol hodine. Musala nás privítala nádhernými výhľadmi, ktoré trvali asi tridsať sekúnd. Hneď na to sa ponorila do hmly, ktorá nie a nie sa rozplynúť. A tak sme si len dali krátku foto pauzu pri meteorologickej stanici a pobrali sme späť na chatu. Skutočnosť, že sme pre hmlu prišli o výhľady, ma určite mrzela. Z Musaly sa dá za ideálnych podmienok krásne pozorovať majestátne Rilské pohorie, či horské jazerá. Nám to žiaľ dopriate nebolo. Napriek tomu vôbec neľutujem, že som mala možnosť stáť na vrchole tejto hory.
Praktické info
- Lanovka z horského strediska Borovets do Yastrebets premáva od stredy do nedele (od 8:30 do 18:30, posledná jazda hore je o 17:30)
- ceny za spiatočné lístky: dospelý – 12Lv / 6 €, detský od 7 rokov do 12 rokov – 6Lv /3 €, detský do 7 rokov/lístok pre psa – zadarmo,
- cesta lanovkou trvá cca 25 minút a ušetrí cca 3h cesty,
- na chate Everest sa nevarí, ponúkajú iba nocľah a základné občerstvenie,
- blízko strediska Borovets sa nachádza aj mesto Samokov, kde sa dá veľmi chutne a lacno najesť.
Jedlo v meste Samokov.
Sedem Rilskych jazier
Sedem Rilských jazier (cca 2.500 m.n.m.) je zaujímavý prírodný úkaz, ktorý sa určite oplatí vidieť. Dostať sa k nim sa dá oveľa jednoduchšie ako na Musalu, preto tu treba rátať aj s väčším počtom ľudí. Cestu k jazerám si ale opäť viete skrátiť lanovkou. Tá, má síce najlepšie časy už dávno za sebou, avšak ten pocit, kedy vidíte svoje nohy hompáľať ponad vrcholky stromov, je určite zážitok. 🙂 Toto čarovné miesto pozostáva zo siedmych jazier, ktoré sa nachádzajú tesne pri sebe v jednej doline. Nie sú však priamo jedno vedľa druhého, práve naopak. Jazerá sú kaskádovo umiestnené, majú rôznu hĺbku a veľkosť.
Každé jazero nesie meno podľa jeho najcharakteristickejšej črty. Napríklad, jazero Salzata (v preklade „slza“), kvôli čistej vode, umožňujúcej hlbokú viditeľnosť. Okoto (v preklade „oko“), pre takmer dokonalý oválny tvar. Babreka, tzv. „obličky“, pre tvar pripomínajúci obličku. Bliznaka (v preklade „dvojičky“), pozostávajúce z vnútorného a vonkajšieho „dvojčaťa“, ktoré sú navzájom spojené. Trilistnika (v preklade „trojlístok“), kvôli tvaru pripomínajúci trojlístok. Ribnoto, ktoré je najmenšie zo všetkých a v neposlednom rade Dolnoto ezero, tzv. „dolné jazero“, pretože je najnižšie.
Praktické info
Cesta začína od chaty Pionerska (Пионерска), odkiaľ je viacero možností ako sa k jazerám dostať:
- Lanovka: Ak sa rozhodnete pre túto možnosť, hore ste za 25 minút. Lístok pre dospelého vyjde na 5 € jednosmerný / 9 € spiatočný, pre dieťa 4 € jednosmerný. Dôležité info, lanovka premáva od 9:00 do 16:30.
- Pešo: Cesta z chaty Pionerska do chaty Rilski ezera trvá 2 až 3 hodiny. Z chaty Rilski ezera je to však stále len začiatok výletu okolo jazier, na ktoré trvá cesta ešte ďalšie 4 hodiny. Ak teda nemáte veľa času, alebo kondíciu, odporúčam radšej využiť prvú možnosť.
Každé jazero nesie meno podľa jeho najcharakteristickejšej črty.
Bulharsko je krásna krajina, ktorá okrem zaujímavého hlavného mesta Sofia, či Čierneho mora, ponúka kopec iných zaujímavých miest. My sme náš výlet poňali inak a rozhodli sme sa prebádať bulharské hory. Toto rozhodnutie vôbec neľutujeme. Vycestujte na tieto miesta aj vy a uvidíte túto krajinu z úplne iného uhla. Určite nebudete sklamaní.
Páčil sa ti tento článok? Viac ich nájdeš aj na mojom webe Kuknisvet.com.
