Cestovanie za objektívom: Rozhovor s Henrietou Vagnerovou

Heni je mladá baba, ktorá so svojím priateľom precestovala poriadny kus sveta. Na bicykli! Veď, čo by človek nespravil pre lásku. Heni nám porozprávala o tom, ako sa dá skĺbiť cestovanie so školou a prácou, a aj to, ako sa dá doslova vyskočiť zo svojej komfortnej zóny a prežiť skutočne ťažké situácie na cestách.

Ako sa 24-ročné dievča dostane k ceste okolo sveta?

O Karolovej plánovanej ceste okolo sveta na bicykli som počula už oveľa skôr, keďže sme boli v kontakte. Pravdepodobne tým, že som bola jedna z mála ľudí, ktorí ho nepovažovali za totálneho blázna, mali sme si čo povedať. Slovo dalo slovo a o niekoľko mesiacov som sedela na bicykli v Chorvátsku, kde sme sa niekoľko dní plavili na jachte po ostrovoch a neskôr sme pokračovali naprieč Čiernou Horou. Vtedy som stále netušila, že sa stanem účastníčkou cesty okolo sveta v takom rozsahu. Nikdy to nebol môj životný zámer ani plán. Keď človek počúva viac srdce ako rozum, pripletie sa mu do cesty kadečo.

Henrieta Vagnerová Mexiko
Po zdolaní prvých 1000 km v Mexiku!

Ktoré krajiny si dosiaľ navštívila?

Nie je toho až tak veľa, ak nerátam krajiny Európy, kam sa normálny smrteľník bežne dostane, tak sme spolu precestovali Východné Turecko, Srí Lanku, Čínu, Nepál, krajiny juhovýchodnej Ázie a strednú Ameriku. Niektoré krajiny mi tak prirástli k srdcu, že ich plánujem navštíviť znova, ako napríklad onedlho Thajsko.

Nedávno si skončila výšku, zároveň už niekoľko rokov pracuješ, ako si to všetko skĺbila s cestovaním?

Spočiatku to chcelo veľa sebazaprenia, pretože počas cestovania človek neustále bojuje s nepredvídateľnými vonkajšími vplyvmi ako je internetové pripojenie, technika, únava a niekedy je problémom aj jedlo. Moja škola sa zameriavala na praktické skúsenosti a študentov v tom podporovala. Keďže som sa počas štúdia sústredila na fotografiu, cestovanie ma v tomto smere veľmi obohatilo o cenné skúsenosti. Už pár rokov pracujem v oblasti online marketingu, kde sa dá nájsť segment, ktorý človek môže robiť odkiaľkoľvek, no iba do chvíle, kým nemá príliš veľkú zodpovednosť. Každý človek sa snaží stále posúvať ďalej aj profesne a to je aj môj prípad. Cestovanie muselo ísť posledný rok bokom.

Opica Indonézia Henrieta Vagnerová
Táto opica z Indonézie si pozornosť očividne užíva.

Ako vyzeral tvoj tréning pred cestou na bicykli, mala si vôbec nejaký?

Môj tréning pred cestou nebol prakticky žiadny, prípadne veľmi minimalistický. Bicyklu som sa vyhýbala ako čert krížu. A naviac, v tom čase som mala veľa školských a pracovných povinností. Pravdou ale je, že pred najdlhšou cestou po Číne kde sme bicyklovali takmer 3 tisíc km som behávala a chodila do fitka, sem tam aj na bike. 🙂

Koľko kilometrov si priemerne najazdila denne?

Môj denný priemer na cestách je okolo 60-70 km, najviac som prešla niečo okolo 120 km. Myslím, že s batožinou by som zvládla aj väčšiu vzdialenosť. Tiež teploty v exotických krajinách neprispievajú na všeobecnej pohode.

Chrám Bayon v Angkor Wat
Prekrásny chrám Bayon v Angkor Wat.

Aké má výhody bicyklovanie oproti iným spôsobom cestovania?

Na bicykli má človek väčšiu slobodu, nie je odkázaný na verejnú dopravu a rôznych šlendriánov. Napríklad na pohraničí Thajska a Kambodže od nás chceli za presun do najbližšieho mesta s bicyklom nehorázne veľa peňazí, a tak sme si to radšej odjazdili po vlastných. Pri jazde na bicykli človek spoznáva krajinu spomalene a vníma ju celkom inak ako v aute, vlaku či autobuse. Najviac sa mi páčila interakcia miestnych, pre ktorých sme boli veľkou atrakciou kamkoľvek sme prišli. V Číne o nás hneď vedela celá dedina. Milé úsmevy a pozdravy na ceste tiež veľmi potešia. Zrazu má človek k lokálnym ľudom oveľa bližšie ako obyčajný turista.

Pláž El Tunco v El Salvador Henrieta Vagnerová
Západ slnka na pláži El Tunco v El Salvador.

Akým spôsobom ste si určovali trasy, hľadali ubytovanie?

Trasu sme mali viac-menej danú a jediné čo nás obmedzovalo bol čas, resp. môj odlet alebo víza v danej krajine. Všetko ostatné sme nechali na náhodu a na navigáciu, ktorá si z nás niekedy robila srandu a poslala nás poľnou cestou alebo cez džunglu. Plánovať si hotely na každý deň na 3 mesačnom tripe je čisté šialenstvo ak je človek každý deň na inom mieste a vlastne ani netuší, či sa mu tam podarí doraziť. Hotely pri ceste alebo len tak náhodne sú niekedy najlepšou voľbou. Po celom dni na bicykli človek nepotrebuje veľa, je tak zničený, že mu stačí aj studená sprcha a aká-taká posteľ. Hlavne aby to miesto bolo bezpečné.

Si vegetariánka, nemala si problém nájsť besmäsitú stravu? Ktorá krajina bola pre teba najviac veggie friendly, a v ktorej to bolo ťažšie?

Kontrolka v mojej hlave zasvietila na ceste v Číne, kde som videla ako s mäsom zaobchádzajú a čo všetko sú Čínania schopní zjesť. Prasacie nosy, kopýtka či kuracie paprčky sú pre nich delikatesa. Dovtedy som sa za vegetariána nepovažovala no prirodzene som k mäsu nikdy neinklinovala. V krajinách, kde ľudia vyznávajú budhizmus má vegetarián raj, najhoršie krajiny boli v strednej Amerike. Napríklad v Nikaragui som musela jesť len prílohy, šaláty, fazuľu a vajíčka. Celá stredná Amerika sa mi spája s vajíčkami, dokonca som k nim po návrate mala nejaký čas odpor. 🙂 Najlepšia krajina je jednoznačne Thajsko, kde som objavila nové kombinácie a chute, ktorými som sa inšpirovala a používam ich dodnes.

Pouličné jedlo v Číne Foto: Henrieta Vagner
V Číne je vegetariánovi ťažko.

Mala si počas svojej cesty moment, keď si sa na to celé chcela vykašlať a kúpiť letenku domov?

Počas cesty okolo sveta sa mi osobne prihodilo veľa problémov a zdravotných komplikácií. Išla som do veľkého rizika, keď som letela z Hong Kongu s akútnou popáleninou druhého stupňa a o 2 týždne na to som bicyklovala v Číne. Vtedy som sa rozhodovala či sa na všetko vykašlem a zostanem doma, alebo sa doliečim na ceste. Ak by som tam nešla, pripravila by som sa o celoživotný zážitok. Krízu som mala aj v Paname, takmer na konci etapy v strednej Amerike, kde sa pokazilo asi všetko, čo sa mohlo pokaziť. No na všetko sa s odstupom času pozerám pozitívne. Je to síce klišé, no platí, že všetko zlé je na niečo dobré. U mňa na 100%.

Venuješ sa cestovateľskej fotografii. Fotila si aj predtým alebo to išlo ruka v ruke s cestou okolo sveta?

Moja láska k fotografii vo mne zrela od strednej školy, no až keď som si našetrila na svoju prvú zrkadlovku, začala som fotiť. Za veľa poznatkov a kreatívnych podnetov vďačím vysokej škole. K cestovateľskej fotografii som sa dopracovala spolu s cestovaním. Inak sa to ani nedá. Predtým som sa zameriavala hlavne na experimentálnu fotografiu, reportážnu fotku a dokument.

Na čom fotíš?

Fotím na digitál Nikon D610. Pri cestovaní na bicykli je treba optimalizovať batožinu na minimum, preto so sebou veľa foto vybavenia nemám šancu nosiť. Maximálne si so sebou vezmem stavív a jeden ďalší objektív.

Thajsko potápanie Henrieta Vagner
Potápanie v Thajsku.

Vďaka bicyklovaniu máš možnosť spoznať aj odľahlé „neturistické“ miesta a tiež domácich. Ktorá kultúra ti bola najbližšia a ktorá naopak najvzdialenejšia?

Každá krajina má svoje svetlé a tmavé stránky. Mali sme tú česť vidieť ako žijú ľudia v horách v Nepále, kde deťom cesta do školy trvá niekoľko hodín cez kopce. Ľudia žijú skromne a v harmónii s prírodou. Na našom treku do základného tábora Annapurny sme sa pred dažďom skryli do chatrče, kde žije staršia pani. Chová zvieratá a ponúka občerstvenie pre pocestných. Vedela, kde je Slovensko a pokecali sme si.

Kam by si sa chcela opäť vrátiť?

Moja srdcovka je Juhovýchodná Ázia a Nepál.

Dieťa v Kamnodži Henrieta Vagner
Heni rada fotí aj domácich. Tento drobec sa na ňu usmieval v Kambodži.

Mali ste počas cesty na bicykli aj vyslovene nepríjemné skúsenosti?

Bolo toho neúrekom. Cestovanie je na míle vzdialené od pohodlného oddychu v turistickej destinácii. Na bicykli je človek jednou nohou v hrobe zakaždým, keď jazdí popri kamiónoch na hektických cestách, ktorým sa nedá vždy vyhnúť. Karol chytil v Nikaragui tropickú horúčku počas ktorej blúznil a nič si nepamätá, v Kolumbii sa nás pokúsili násilne okradnúť. No nakoniec vždy prevládajú pozitívne spomienky na krásne miesta a príjemných ľudí, ktorých sme stretli na cestách.

Čo máš ešte v bucket liste?

Mám veľké a malé plány. Chystám svoju cestovateľský mapu sveta obohatiť o niektoré krajiny Európy a Ázie, chcem precestovať Vietnam, Indonéziu, Indiu a Nepál. No teraz si hlavne užívam po dlhom čase trochu stabilný život a pohodu. Všetkého veľa škodí. 🙂

Heni ďakujeme za rozhovor! Viac fotiek nájdete na jej Facebooku Heni Photo.

  • Komentáre

Leave a Reply

Be the First to Comment!

Notify of
avatar
wpDiscuz
  • Podobné články
0
Cestovanie Mestá Tip na výlet Zaujímavosti

Kráska na Dunaji

0
Cestovanie Nemecko Novinky

Berlín – extravagantný, uvoľnený a jednoducho „cool“

0
Cestovanie Novinky Tipy

Ako sa efektívne zbaliť na dovolenku

Navigácia

Magazíny