“Ja som Radžput!”, povedal mi nadšene môj domáci v Novom Dillí, keď som sa mu zverila so svojim plánom precestovať Radžastan. Radžput je potomok rodov bojovníkov v severnej a západnej Indii. Pochádza zo slova “radžaputra”, čo znamená syn kráľov. Moje indické kamarátky ma upozornili, že mi do cesty vojde ešte veľa radžputov. V Radžastane si tak hovoria všetci. Vydala som sa teda do krajiny kráľov, piesku a honosných palácov.
Z Nového Dillí sa do Radžastanu dostanete vlakom, autobusmi aj autom. S kamarátmi sme si vybrali tretiu možnosť. Vlakom sa síce všade dostanete najlacnejšie, ale cesta trvá najdlhšie a tiež miniete všetky zaujímavé pamiatky, ktoré sa nachádzajú po ceste. Keď sme si prepočítali náklady, ktoré by sme minuli na vlak a rikše, rozhodli sme sa navštíviť turistickú agentúru v Delhi a zarezervovať týždňový výlet do Džajpuru, Udaipuru, Džódpuru a Puškaru autom. Za približne 100 Eur na osobu sme mali v dispozícii šoféra, klimatizované auto a ubytovanie v tzv. “heritage” hoteloch aj s raňajkami. S Bupinderom, našim šoférom, sme si sadli rýchlo. Stal sa naším sprievodcom, fotografom a aj kamarátom.
Džajpur, ružové mesto
Naše radžastanské dobrodružstvo začalo v Amber fort, obrovskej pevnosti rozprestierajúcej sa 11 km od Džajpuru. Dnu sme sa vyviezli na slonoch. V ten deň som si vyčítala blbý nápad nakupovať suveníry sediac na slonovi. Jeden predavač pobehoval okolo a predal mi malé sloníky. Moja radosť s výhodného nákupu sa skončila v momente, keď mi ich neskôr ponúkal iný predavač za 5-násobne nižšiu cenu. Dnes ľutujem ešte jednu vec. Že som sa na tom slonovi vôbec viezla a podporila tak biznis založený na týraní týchto majestátnych, ale ubolených zvierat. O pozadí sloních jázd som vtedy nevedela. Počas horúcich letných mesiacov slony prevážajú turistov len prvú polovicu dňa. Veľké horúčavy slony iritujú a môžu sa stať agresívne. Je to síce úžasný zážitok byť v blízkosti takéhoto zvieraťa, ale za to utrpenie kvôli jednej jazde a pár fotkám to nestojí.
Amber fort je očarujúcim miestom s nádherným výhľadom na okolitú krajinu. Zaujímať vás však bude najmä orientálna architektúra. Čo-to nám o histórii paláca povedal sprievodca. Monument z pieskovca a mramoru pozostáva zo štyroch nádvorí. Navštívite svätyňu bohyne Sila Devi, ktorá bola reinkarnáciou bohyne Kali. Priestory, v ktorých žil maharadža, ako aj miesta, kde mali svoje miesto maharadžove konkubíny.
Po dni strávenom v Amber fort sme sa vybrali do Džajpuru, ktorý je známy aj ako ružové mesto. V uliciach stretnete opičky pochutnávajúce si na banánoch. Neďaleko Džajpuru nájdete aj opičí chrám, ale ten bol v čase nášho pobytu zatvorený kvôli horúčavám a opiciam, ktoré sú pri vysokých teplotách agresívnejšie. Vyzerajú síce milo, ale uhryznutie bolí a ako suvenír si môžete odniesť aj besnotu.
V Džajpure môžete navštíviť známy Hawa Mahal, paláce, chrámy, prípadne si odskočiť na výlet do džungle.
Džodpur, modré mesto
Naša ďalšia cesta smerovala do Džodpuru, ktoré je známe aj ako modré mesto. Pred príchodom do mesta nás vítala pevnosť Mehrangarh. Na uši sme nasadili slúchadlá s mobilným sprievodcom a s otvorenými ústami sme prechádzali celou pevnosťou, ktorej história siaha až do 15. storočia. Mehrangarh fort ponúka nádherný výhľad na celý Džodpur. Na rozdiel od Amber fort, tu platíte aj vstup aj fotografie. Pokiaľ máte ISIC kartu, noste ju vždy so sebou. Vo väčšine pamiatok vďaka nej ušetríte.
Náš hotel sa nachádzal pod samotnou pevnosťou. Piť lahodné lassi a pritom sa pozerať na tento starodávny kolos je unikátnym zážitkom. Osobne bol pre mňa Džodpur asi najsilnejším miestom. Okrem pevnosti Mehrangarh sme nenavštívili žiadne iné turistické miesta. Namiesto toho sme si užívali atmosféru mesta, uličky s modrými domčekmi naokolo a skúšali lassi (indický nápoj z jogurtu, nájdete ho aj v slanej aj sladkej verzii, s ovocím či korením) od výmyslu sveta.
Udaipur, mesto jazier
Ďalším mestom na našej ceste naprieč Radžastanom bol Udaipur, mesto jazier. Po ceste sme sa zastavili v džainistickom chráme v Ranakpure. Pri vchode nás privítala tabuľa s pravidlami chrámu, menštruujúce ženy podľa nich majú vstup zakázaný. Vnútri sa nás ujal sympatický kňaz s perfektne vymodelovaným obočím. Porozprával nám o histórii chrámu, náboženstve a zodpovedal na veľa zvedavých otázok. Ako bonus nám skontroloval čakry a pozval nás na niekoľko dňovú meditáciu s ním a jeho bratmi. Pozorovať krokodíly a meditovať so sympatickými “kňazmi” sme už neprišli. A tiež už až tak veľmi neveríme, že to bol naozajstný kňaz. V džainistickom chráme neplatíte za vstup ani za sprievodcu.
Mesto Udaipur bolo založené v roku 1553 a históriou dýcha dodnes. Viete si celkom dobre predstaviť, ako sa týmito uličkami kedysi prechádzal maharadža. Cez okná palácov by vás zas tajne sledovali jeho manželky. Udaipur ponúka turistom veľa zaujímavých miest. Môžete navštíviť kultúrne a tanečné vystúpenia nádherných Indiek, plaviť sa na člne po jazerách, prezrieť si paláce, navštíviť múzeá či parky alebo sa len tak potulovať a užívať si atmosféru. My sme sa zhodou okolností ocitli v najabsurdnejšom múzeu vedy na svete. Pán riaditeľ múzea nás osobne sprevádzal, ukázal nám vynálezy krivých zrkadiel, optických hračiek a dokonca sme videli maketu ľudského torza s orgánmi. Na záver sme sa vyfotili s indickou vlajočkou a obdržali vizitku s jeho adresou, na ktorú sme mali zaslať dar.
Ak sa ocitnete v Udaipure, určite vybehnite na večeru do niektorej z reštaurácií s posedením na streche. Najete sa dobre a lacno, zároveň si užijete výhľad na celé mesto.
Puškar, sväté mesto
Puškar je známy aj ako sväté mesto. Nachádza sa tu totiž sväté jazero, ktoré podľa legendy vzniklo pri boji Brahmu s démonom Vajranshom, ktorý chcel zabiť jeho deti. Brahma proti nemu použil svoju zbraň, lotosový kvet. Tri lupene z lotosového kvetu vytvorili tri jazerá. Okrem svätého jazera sa tu nachádza aj chrám zasvätený Brahmovi. Puškar je veľmi dôležitým miestom z náboženského hľadiska. Počas prechádzky pri jazere vás zastaví nejeden obchodník s kvetmi, ktorý vám ich ponúka ako obetný dar. Pamätajte, ak vám v Indii niekto ponúkne niečo zadarmo. Nikdy to nie je zadarmo.
My sme sa poprechádzali mestom, navštívili chrám a vybrali sa na výlet na ťavách do púšte. Moja ťava sa volala John. S našimi sprievodcami sme sa porozprávali o ich živote. Niektoré príbehy sú pre nás Európanov až ťažko uveriteľné. Všetci sme si nakoniec spolu užili západ slnka na púšti. Puškar je známy aj svojím ťavým trhom, ktorý sa tu koná každý rok v novembri.
Či už ste náročnejší turista alebo backpacker, v Radžastane si nájdete to svoje. Ak by som mala opäť len týždeň na návštevu tohto indického štátu, spravila by som to úplne rovnako. Aby ste skutočne spoznali to-ktoré mesto a vychutnali si ich atmosféru, odporúčam aspoň pár dní na každé z nich. Mimo turistickej sezóny je tu celkom lacno. V Udaipure nás Bupi zobral do reštaurácie, kde sme za “all you can eat” zaplatili menej ako 2 eurá. Jedlo bolo vynikajúce. Nebojte sa skúšať lokálne chute a nechajte sa uniesť Indiou. Bupi nám na konci výletu povedal: “Aj keby sa už nikdy nestretneme. Navždy vás budem nosiť v srdci, tak ako Ganéša.” Ja v tom mojom budem navždy nosiť každý jeden okamih prežitý v Radžastane.
