Záujem o zodpovedné cestovanie v posledných rokoch prevyšuje tradičný cestovný ruch. Čo je to ekoturistika, ako funguje a prečo na nej záleží? Princípy ekoturizmu môže do praxe preniesť každý, od letných dovolenkárov až po ľudí, ktorí sú neustále na cestách.
Ekoturizmus je hnutie, ktoré sa začalo formovať už v osemdesiatych rokoch. Tento názov je najstarším a najbežnejšie používaným, no často sa stretneme aj a inými označeniami, napríklad udržateľný cestovný ruch, ekologický či zodpovedný cestovný ruch, alebo etické, vedomé a pomalé cestovanie. Bez ohľadu na to, aké pomenovanie si vyberieme, všetky majú rovnakú filozofiu a spoločný cieľ.
Zástancovia ekoturizmu veria, že cestovný ruch by mal byť šetrnejší k životnému prostrediu, chrániť prírodné a kultúrne dedičstvo a podporovať miestne spoločenstvá.
Definícia ekoturizmu
Podľa Oxfordského slovníka angličtiny sa sa slovo „ecotour“ prvýkrát zaznamenalo v roku 1973, potom slovo „ecotourism“ v roku 1982.
Slovo definované ako „cestovný ruch do oblastí ekologického záujmu (typicky exotických a často ohrozených prírodných prostredí), najmä na podporu úsilia o zachovanie prírody a pozorovanie voľne žijúcich živočíchov; prístup k ohrozenému prostrediu kontrolovanému tak, aby mal čo najmenší nepriaznivý účinok. “
Ekoturistika bola snáď najlepšie definovaná v roku 1990 Megan Epler Woodovou, spoluzakladateľkou Medzinárodnej spoločnosti pre ekoturistiku (TIES) a autorkou šiestich kníh na túto tému. Ekoturistiku opísala takto: „Zodpovedná cesta do prírodných oblastí, ktoré chránia životné prostredie a zlepšujú pohodu miestnych obyvateľov.“
Jednoducho povedané, ekoturizmus je také cestovanie, ktoré má pozitívny vplyv na EKOlógiu a EKOnómiu cieľovej krajiny.
Čo môžeme urobiť, aby bolo cestovanie o niečo viac eko?
- Cestujte s čo najmenšou batožinou – odľahčenie nákladu vám ušetrí peniaze a zvýši efektivitu využitia paliva v lietadle.
- Šetrite vodu – trávte kratší čas v sprche a nenechajte pracovníkov hotela, aby prali uteráky po každom použití.
- Šetrite elektrickú energiu – keď odídete z hotelovej izby, zhasnite svetlá, TV aj klimatizáciu.
- Znížte množstvo odpadu, ktoré vyprodukujete – vyberte si znovu použitieľné fľaše na vodu, použite iba jedno mydlo na umývanie rúk a tela, neberte si jedlo so sebou v jednorazových obaloch.
- Odpadky nenechávajte v prírode – smeti patria do koša bez ohľadu na to, čo ste doma alebo na cestách.
- Nakupujte lokálne – hľadajte miestnych farmárov, remeselníkov a umelcov, ktorých môžete podporiť.
- Nakupujte udržateľne – aj počas dovolenky myslite na to, z akých materiálov sú vyrábané veci, ktoré si kupujete.
- Neničte prírodu – v divočine sa pohybujte iba po vyznačených chodníkoch, nepoškodzujte prírodu okolo seba a nerušte zvieratá, ktoré tam žijú.
- Vážte si lokálne tradície – spoznávajte kultúru cudzích krajín a dodržujte ich pravidlá. Rešpektujte tradície domácich.
- Prineste niečo vy krajine, ktorú navštevujete – cestovanie vám prinesie krásne zážitky a spomienky, ktoré s vami zostanú navždy. Odvďačte sa finančnou pomocou či dobrovoľnou prácou.
Princípy ekoturizmu
Ekoturistika je predovšetkým o zbližovaní prírody, miestnych spoločenstiev a zodpovedného cestovného ruchu. Cieľom je zabezpečiť rozvoj zameraný skôr na dlhodobú udržateľnosť než na krátkodobé zisky. Vzniká snaha rozvíjať turistické ubytovanie, činnosti a atrakcie, ktoré sú prospešné pre všetkých zúčastnených – miestnu flóru a faunu, miestnych obyvateľov a cestujúcich.
S ohľadom na túto misiu si odvetvie ekoturistiky za posledných niekoľko desaťročí kolektívne vytvorilo niekoľko základných princípov. Tieto usmernenia poskytujú všeobecný plán zodpovedného rozvoja cestovného ruchu. Myslieť by mal na ne každý, kto sa rozhodne vycestovať do zahraničia, alebo rozvíjať cestovný ruch vo svojej krajine.
1. Rozšírenie povedomia o environmentálnej a kultúrnej situácií
Vzdelávanie je kľúčovým aspektom iniciatív zameraných na ekoturistiku. Snaha je zameraná na zlepšenie informovanosti ľudí o problémoch životného prostredia a povzbudenie k tomu, aby si boli vedomí vplyvu na miesta, ktoré navštevujú. Človek by si pri cestovaní nemal iba užívať exotickú scenériu. Naopak, mal by čo najlepšie pochopiť, ako sa k prostrediu okolo seba správať, čo prírodu ohrozuje a ako sa dá pomôcť.
2. Návrh a prevádzka turistickým zariadení s nízkym dopadom na životné prostredie
Známe anglické environmentálne príslovie hovorí „Take only pictures, leave only footprints” – „vezmite si iba fotky, zanechajte iba stopy vašich nôh”. Ekoturizmus kladie dôraz na trvalú udržateľnosť a zmenšenie uhlíkovej stopy, ktorú cestovný ruch zanecháva. V súčasnosti je však hlavným cieľom vytvoriť nielen neutrálny, ale priam pozitívny vplyv na životné prostredie. Od využívania alternatívnych zdrojov energie a zabezpečenia toho, aby sa všetky stavebné materiály získavali lokálne, až po obmedzenie počtu návštevníkov na jednom mieste – to všetko je súčasťou ekoturistiky.
3. Poskytovanie finančnej podpory na ochranu prírody
Myšlienka využitia výnosov z ekoturistiky na financovanie ochrany prírody a voľne žijúcich živočíchov nie je žiadnou novinkou. V skutočnosti je to už viac ako 100 rokov od vzniku US National Parks Service – služby spravujúcej (a spoplatňujúcej) americké národné parky.
Dokumentárny film Ken Burns označil tento koncept za „najlepší nápad Ameriky“, a za posledné storočie sa uplatnil vo viac ako 6 000 národných parkoch v takmer 100 rôznych krajinách sveta.
Pri správnom riadení môže ekoturistika poskytnúť alternatívu k urbanizácii, odlesňovaniu, neudržateľnému poľnohospodárstvu a pytliactvu. Hoci kritici tvrdia, že ekoturizmus často nesplní svoj sľub, nedávne vedecké štúdie naďalej potvrdzujú jeho prínosy v oblasti ochrany životného prostredia.
4. Poskytovanie finančnej podpory pre miestnych
Kritici podobne poukázali na to, že niektoré iniciatívy týkajúce sa ekoturistiky spôsobili miestnym ľuďom viac problémov, než priniesli riešení. Zle riadené programy môžu viesť ku konfliktom o pôdu a zdroje, nespravodlivé rozdelenie zisku a kultúrne vykorisťovanie.
To sa stane, keď fenomén známy ako „greenwashing“ – dezinformácia šírená organizáciou tak, aby prezentovala environmentálne zodpovedný obraz verejnosti – začne vystrkovať rožky.
Skutočný ekoturizmus poskytuje miestnym ľuďom finančné výhody bez výnimky. Či už priamymi prostriedkami (zájazdy, vstupné a dary) alebo nepriamymi prostriedkami (napríklad dane z cestovného alebo ubytovania). Vo všeobecnosti funguje najlepšie, keď sa uplatní menší rozsah, pomalší rast a väčšie zapojenie miestnych komunít do všetkých krokov procesu rozvoja cestovného ruchu.
5. Podporenie ľudských práv
Iniciatívy v oblasti ekoturistiky by sa mali vždy usilovať o podporu ľudských práv, hospodárskeho postavenia a demokratických hnutí v konkrétnej oblasti.
Okrem zvyšovania informovanosti o sociálno-politických a environmentálnych otázkach, ktorým čelí daná destinácia, by sa iniciatívy mali zaoberať aj miestnymi podnikmi a právami domorodých obyvateľov na kontrolu svojej pôdy a majetku.
Táto zásada je pravdepodobne najproblematickejšia a najspornejšia. Mali by cestovné kancelárie alebo cestujúci bojkotovať danú krajinu z dôvodu porušovania ľudských práv, alebo nespravodlivého zaobchádzania s jeho domorodým obyvateľstvom? V mnohých prípadoch takéto bojkoty potrestajú najmä miestnych obyvateľov, ktorí sa spoliehajú na príjmy z cestovného ruchu.
Zásady ekoturizmu v praxi
Stať sa zodpovednejším cestovateľom je najlepším spôsobom, ako zaistiť, aby boli vaše dobrodružstvá pre miestnych obyvateľov a planétu pozitívne. Ak sa zameriate na základné princípy ekoturistiky, môže stimulovať finančný rast v rozvojových krajinách a posilňovať globálnu ekonomiku. Jednotlivcovi sa možno nepodarí zmeniť celý svet, no ak si tieto zvyky osvojíme všetci, spoločne sa dopracujeme k zmene.