Rado z blogu Nie je túra bez Štúra: Pri sólo cestovaní si dokážem vyčistiť hlavu, naučil som sa spoliehať sám na seba

Po troch rokoch strávených vo Viedni sa vrátil na Slovensko a ako sám hovorí, stal sa turistom vo vlastnej krajine. Rado „štúruje” po horách, väčších mestách aj zabudnutých dedinkách, spoznáva regióny a všetky výlety dokumentuje na svojom blogu. Dovolenka podľa neho nemusí byť len o pláži a mori.

Mali ste možnosť vyskúšať život a prácu v zahraničí, no vrátili ste sa na Slovensko. Čo vám na našej krajine chýbalo najviac, čo vás priviedlo naspäť domov?

Tých dôvodov bolo samozrejme hneď viacero, ale jeden z tých najväčších bol ten, že napriek tomu, že som sa v Rakúsku snažil aklimatizovať, necítil som sa tam ako doma… Dlho som sníval aj o tom, že sa pustím do vlastného projektu, takže aj to pri rozhodovaní o tom či sa vrátiť, zavážilo. Napriek tomu, že posledné mesiace to vyzerá na Slovensku naozaj kadejako, ja mám našu krajinu rád a som tu šťastný.

Príbeh za portrétom Ľudovíta Štúra na vašej ruke musíte rozprávať naozaj často. Máte aj iné tetovania, ktoré vám pripomínajú vaše cesty?

Tetovaní mám už niekoľko, skôr však majú význam predovšetkým pre mňa. Mám napríklad vytetované aj NJTBŠ (Nie je túra bez Štúra), aby som na toto obdobie svojho života nikdy nezabudol. A ten, kto má rád tetovania, tak mi dá za pravdu, že človek s tým akosi nevie prestať, takže už mám premyslené aj nejaké nové tetká.

Aké miesta považujete za najkrajšie „skryté poklady” Slovenska? Tie, ktoré ľudia možno nepoznajú, no oplatí sa vidieť ich.

Takýchto miesto je podľa mňa viac ako by si človek myslel. Aj ja sám som o veľa z nich ešte pred pár mesiacmi nevedel, o to viac sa teším, že som ich už stihol navštíviť. Za všetky spomeniem napríklad Nádvorie Európy v Komárne ako architektonický unikát, Haluzickú tiesňavu ako slovenský prales či Šranecké piesky, ktoré sú označované aj ako „Slovenská Sahara”. 

Naša krajina ponúka veľa zaujímavého počas celého roka. Ktoré ročné obdobia podľa vás svedčia Slovenskej prírode najviac?

Podľa mňa má každé ročné obdobie niečo do seba, takže to isté miesto môže byť rovnako čarovné na jar i počas zimy a asi mi dá každý za pravdu, že príroda na jeseň je doslova dychberúca. Priznám sa, že nie som veľký fanúšik zimy a snehu, ale napríklad banícka obec Špania Dolina vyzerá počas zimných mesiacov ako z rozprávky, a tam by som si vedel sneh predstaviť aj celý rok.

Stretávate sa na svojich cestách s turistami z iných krajín? Ktoré miesta na Slovensku lákajú cudzincov najviac?

Samozrejme, stretávam, ale záleží to práve od konkrétnych miest. Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že veľa ich je v Tatrách či na Liptove. Sú to podľa mňa miesta, ktoré sú pre nich známe a preto ich vyhľadávajú.

Pravdepodobne máte dostatok skúseností so slovenskými chatami a hotelmi. Ako hodnotíte úroveň týchto zariadení?

Určite by som moje skúsenosti nechcel zovšeobecňovať. Stretol som sa s rôznymi prípadmi, avšak podľa mňa veľa závisí od konkrétnych ľudí, ktorí v danom zariadení pracujú. Stalo sa mi, že som bol na mieste, kde by som nečakal také profesionálne služby, ale aj v hoteloch, ktorých fotky na webových stránkach vyzerali dokonale, ale realita bola o starej posteli či hrdzavých radiátoroch…

Nájdu sa ešte miesta, ktoré by ste chceli navštíviť, no zatiaľ ste nemali príležitosť?

Samozrejme, tých miest je ešte aj po vyše dvoch rokoch, čo štúrujem po Slovensku, veľa. Určite by som chcel, okrem iného, navštíviť konečne aj rodnú obec Ľudovíta Štúra. Čo sa týka zahraničia, tak veľmi rád by som niekedy precestoval Kaliforniu či Thajsko.

Nie je túra bez Štúra
„Začínajúci turisti by mali zvážiť svoje možnosti a schopnosti a zbytočne to nesiliť.”

Cestujete prevažne sám. Čo považujete za najväčšiu výhodu sólo cestovania?

Tých výhod je, minimálne podľa mňa, hneď viacero. Nemusím sa na nikoho časovo viazať, idem si svoje tempo, a nikto mi nervózne nestojí za chrbtom pri fotení a podobne. Rovnako si pri sólo cestovaní dokážem vyčistiť hlavu a naučil som sa spoliehať len sám na seba. Čo sa týka nevýhod, napadá mi asi len jedna, a to je tá, že ja sa zvyknem občas aj stratiť, a v takýchto chvíľach by sa mi parťák celkom zišiel.

Ako prebieha vaša príprava na dlhšiu túru alebo náročný výstup? Na čo by začínajúci turisti nemali zabúdať?

Čo sa týka prípravy, záleží to od konkrétneho miesta, kam idem. Zvyknem si robiť plán, čo chcem vidieť a navštíviť, nezabúdam ani na vhodnú výstroj. Pre začínajúcich turistov mám asi len jednu radu a to je tá, že by si mali zvážiť svoje možnosti a schopnosti a zbytočne to nesiliť. Treba začať pomaly a postupne si náročnosť výletov či túr zvyšovať.

Prezradíte nám vaše cestovateľské plány na rok 2020?

Tento rok by som chcel pokračovať v objavovaní menej známych, no unikátnych miest, ktoré na Slovensku máme. Už mám pomerne dlhý zoznam rôznych zaujímavých kostolíkov či prírodných úkazov. Rovnako by som chcel ísť na pár dní aj do Slovenského raja.

Radoslavovi ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa príjemných cestovateľských zážitkov.

O tom, že Slovensko je skutočne krásna krajina a má nám čo ponúknuť, sa môžete presvedčiť na jeho blogu Nie je túra bez Štúra.

  • Komentáre
  • Podobné články
0
Mestá Novinky USA Zahraničie

Čo sa oplatí vidieť vo Washingtone D.C.

0
Pozvánka

Pri urbexe možno objaviť čokoľvek

0
Brazília Južná Amerika Mestá Novinky Tip na výlet

São Paulo – betónová džungľa plná chutí

Navigácia

Magazíny