Dovolenka na Korzike je plná protikladov

Ak sa povie Korzika, ľuďom sa zväčša vybaví „ten“ ostrov severne od Sardínie. Mnohých to vedie k mylnému presvedčeniu, že „perla Stredomoria“ vlastne patrí k Taliansku. A hoci kedysi ostrov skutočne ovládali obyvatelia Apeninského polostrova, už niekoľko storočí tvorí relatívne autonómnu časť Francúzska.

Ak sa vám marí, že Korzika má niečo spoločné s Napoleonom, nie ste vôbec vedľa. Slávny Bonaparte sa narodil v terajšom hlavnom meste Ajaccio. Nájdete tu jeho rodný dom, pamätník i múzeum. Duch slávneho francúzskeho panovníka sa vznáša mestom na každom kroku, natrafíte tu na množstvo sôch zobrazujúcich Napoleona. Ajaccio je dnes najväčším mestom ostrova s približne 60 tisíc obyvateľmi, veľkým prístavom, modernými budovami a vlastným letiskom.

Ajaccio Korzika
Hoci Ajaccio je moderné rozvinuté mesto, budovy v jeho historickej časti majú príjemný stredomorský ráz.

Novodobý Babylon

Zaujímavé je, že názov mesta domáci vyslovujú dvojakým spôsobom – buď po francúzsky ako „ažaksió“ alebo s väčším príklonom k taliančine ako „ayačio“ alebo „ayačču“. Pomenovanie pochádza ešte z obdobia starovekého Ríma – pôvodný výraz „adjaccium“ značí mesto odpočinku. Korziku v minulosti ovládali rôzne národy, vrátane Etruskov, až do vlády Napoleona však kontrolu nad ostrovom držali najmä Janovčania a tí výrazne ovplyvnili aj miestny jazyk. Dnes si veľká časť obyvateľov zachováva svoj takzvaný korzický jazyk (Corsu), ktorý je dodnes ovplyvnený najmä toskánskym dialektom.

Napoleonov pomník a ulica v Ajacciu
Hlavné mesto južnej časti ostrova ponúka mnoho skrytých zákutí, takmer na každom kúsku však oslavuje najmä svojho slávneho rodáka, Napoleona Bonaparte (vyobrazený na pomníku vpravo).

Tromfne aj Vysoké Tatry

Ak ste aspoň trochu cestovateľsky zorientovaní, určite si s ostrovom spojíte aj turistiku a cyklistické výlety. Hoci by sa mohlo zdať, že francúzska sestra Sardínie, ležiaca len 12 km severne, je ako šitá pre typickú prímorskú dovolenku, je to len polovičná pravda. Štvrtý najväčší ostrov mediteránnych vôd je zároveň najhornatejším, a tak neponúka iba nespočetné množstvo krásnych pláží s tyrkysovou vodou a malebných mól s palmami, ale aj „obrovské“ tromfy vo vnútrozemí.

Mohutná vysokohorská hradba sa totiž tiahne celým ostrovom. Korzika preto miestami vzbudzuje dojem, že navzdory svojej subtropickej povahe vyzerá ako odlomený kúsok Álp, hodený doprostred Stredozemného mora. Narátali by ste tu až 50 vrcholov s nadmorskou výškou okolo dvetisíc metrov, s najvšším bodom Monte Cinto, ktorý meria 2 706 m. Korzické hory tak s prehľadom pokoria aj Vysoké Tatry.

Najvyšší vrchol Korziky
Pohľad z Col de San Colombano na zasnežený najvyšší vrch Korziky, Monte Cinto.

K znalostiam každého trekingového nadšenca patrí slávna trasa GR20 s dĺžkou 180 km, ktorá sa považuje za jeden z najkrajších turistických chodníkov v Európe. Na druhej strane, každý po náročnej trase určite ocení veľa možností na pasívny oddych. Úchvatné pláže hýria rozmanitým povrchom, od kamienkových až po piesočné, a to v bielej či zlatistej farbe.

Trekingová trasa GR20
Trasa GR20 je snom viacerých milovníkov trekingu, má takmer 200 kilometrov.

Ako sa dá na Korziku dostať?

My sme zvolili pomerne komplikovaný, aj keď vcelku zaujímavý spôsob cestovania vlakom a loďou. Dobrá správa je, že rakúsky dopravaca ÖBB Nightjet aktuálne (február 2017) predáva lístky na trase Viedeň – Livorno aj za 39 eur na osobu. Je dôležité, aby ste si takúto cestu naplánovali a lístky zakúpili v dostatočnom predstihu, inak pri tomto spôsobe dopravy veľa preplatíte.

Najlepšou alternatívou je stále vlastné auto v kombinácii s trajektom. Hoci lode premávajú aj z Janova či Nice, trasa Livorno – Bastia je cenovo najdostupnejšia. Momentálne na nej fungujú dve dopravné spoločnosti. Zistili sme, že v júli môžu 4 dospelé osoby s jedným autom typu kombi bez prívesu zaplatiť za jednu cestu 250 až 320 eur. Finálna suma však závisí od viacerých ďalších aspektov, vrátane konkrétnej značky vozidla či presnej hodiny odjazdu. Plavba trvá približne 4 hodiny, ale ujde vám neuveriteľne rýchlo. Na palube, kde sa môžete opaľovať, dať si drink, na niektorých lodiach sú dokonca k dispozícii aj malé bazéniky.

Auto sa vám vyplatí najmä kvôli presunom na ostrove. Bola by škoda to nevyužiť. Železničná či autobusová doprava nemusia byť na Korzike veľmi spoľahlivé. Na konci nášho výletu sme napríklad stretli dve dievčatá, ktoré sa rozhodli spoznávať ostrov po vlastných. Takisto pricestovali do Bastie trajektom, ďaleko sa však nedostali kvôli štrajku. Aj preto je dobré mať na Korzike auto (alebo známeho, čo bol náš prípad 🙂

Prístav Bastia na Korzike
Pohľad na Bastiu z trajektu – mesto je najkrajšie, keď sa o farebné fasády domov opiera slnko.

Z pobrežia do vnútrozemia

Trajekt priplával do Bastie, ktoré je hlavným mestom severnej časti Haute-Corse (Hornej Korziky) a významným prístavom na východnej strane ostrova. Má peknú historickú časť s obrovským námestím Saint-Nicolas, ale zatúlať sa môžete aj do pokojných strmých uličiek, pomedzi ktoré sa vám naskytne pekný výhľad na more. Ak ste v Bastii, určite by ste mali vyskúšať lahodný bylinkový aperitív Cap Corse Mattei, ktorý sa vyrába podľa vyše storočnej receptúry. Jeho základom je muškátové víno a chinínovník lekársky.

Medzi Ajacciom a Bastiou leží v samom srdci hôr neveľké mesto Corte. Dostanete sa k nemu strmými vysokohorskými cestami, ktoré spájajú vysoko položené dedinky. Keď autom prechádzame popri žene, ležérne kráčajúcej ulicou s náručou chrumkavých zlatých bagiet, cítime sa ako vo filme.

Santo Pietro Korzika
Dedinka Santo Pietro, rozložená v horskej strmine.

Corte vyniká najmä svojou sklanou ostrohou s hradom, prezývaným Citadella. Dnes je jeho súčasťou moderné múzeum. Samotné mesto však pôsobí, akoby tu zastal čas už pred niekoľkými storočiami. Ukryté v zeleni však staré ošarpané budovy pôsobia zvláštne príťažlivo. Najviac nás však prekvapuje informácia, že práve tu sídli jediná univerzita na ostrove. Nie je to však žiadny rozmar miestnych. Corte bolo kedysi hlavným mestom ostrova a dodnes si tento status udržiava aj neoficiálne – v srdciach Korzičanov. Tušili by ste napríklad, že tu bola v 18. storočí spísaná prvá demokratická ústava v novovekej Európe?

Corte Korzika
Nenápadné mesto Corte bolo kedysi dejiskom veľkých historických udalostí.

Ostrov pirátov

Pripravte sa na to, že na ostrove je všetko drahšie, než ste zvyknutí z pevniny. Autonómna oblasť Francúzska žije prakticky len z poľnohospodárstva a cestovného ruchu. Hoci, ani samotný turizmus nie je rozvinutý natoľko, ako napríklad v južnej Sardínii. Nečakajte ani veľké hotelové rezorty. Ľudia na ostrove sú síce milí a pohostinní, ale majú rovnako radi svoj pokoj. Na oplátku vám nechajú veľký priestor na to, aby ste ich kúsok zeme spoznávali, a to s minimom vtieravých komerčných „zastávok“.

Samozrejme, jeden povinný suvenír sme si z ostrova odniesli aj my.  Šálky a iné predmety s maurskou hlavou pripomínajú, že miestných obyvateľov tu často napádali piráti. Nebezpeční morskí vlci boli takou hrozbou, že rytieri, ktorým sa podarilo vpády saracénskych útočníkov odvrátiť, mali právo používať maurskú hlavu ako čestný symbol na svojich erboch. Dodnes predstavuje znak víťazstva nad nepriateľmi.

Plážové dobrodružstvá

Z hľadiska ceny je najlepšou možnosťou na ubytovanie kemping. V našom prípade sme za veľkú výhodu považovali relatívne nezaplnené široké pláže. Bývali sme však v menej frekventovanej severovýchodnej časti ostrova, v časti Moriani-Plage, kam sa oplatí ísť, ak uprednostňujete práve takýto typ prostredia. Na našej pláži dopoludnia takmer nikto nebýval a zrána sme ju mali prakticky len sami pre seba 🙂

Na juhu a na západe sa ostrov začína viac členiť, takže medzi výbežkami sú k dispozícii mnohé pekné a tiché zátoky. Ak by ste zamierli nižšie, do oblasti mesta Porto-Vecchio, len ťažko by ste minuli pláž Palombiaggia, ktorá síce patrí k najkrajším objektom pohľadníc a smartphonov, ale zároveň býva príliš preplnená.

Pláž Palombaggia na Korzike
Maximálne fotogenická, ale aj preplnená turistami – taká je najznámejšia pláž Korziky Palombiaggia.

K najobľúbenejším plážam, ktoré sú vďaka plytkému vstupu ideálne aj pre deti, patria Campomoro, Santa Giulia či Rondinaria. Ak hľadáte niečo jedinečné a zároveň sa chcete vyhnúť množstvu turistov, vyhľadajte záliv Figari v susedstve dedinky Pianotolli. Pláž tu unikátnym spôsobom pretkáva reťazec úzkych potokov. Jednou z najúchvatnejších pláží, avšak bez vybavenia či služieb, je zasa Plage de Loto.

Mesto na skale

Jedným z  najkrajších zážitkov na ostrove je zaručene návšteva mesta v najjužnejšom cípe Korziky – Bonifacia. Vybudovali ho na vápencových skalách, pod ktorými sa rozprestiera tyrkysové more. Z hradieb dokonca vidieť pobrežie Sardínie. Terén sa smerom do vnútrozemia zvažuje do úzkeho zálivu podobného fjordu, kde je vybudovaná prístavná časť (La Marine). Práve vďaka tomuto unikátnemu dielu prírody sa niektorí nazdávajú, že Homér vo svojej Odysei opisuje práve toto miesto, keď spomína mesto Laystrigonov. Podľa eposu žili obávaní obri – ľudožrúti v úžine obklopenej strmými útesmi, pomedzi ktoré viedol úzky kanál – presne ako v Bonifaciu.

Bonifacio Korzika
Azda najslávnejší obraz Korziky ponúka mesto Bonifacio vybudované na útese.

Výstup do pôvodného stredovekého mesta Haute Ville, ktoré sa čnie nad útesom, preverí vašu kondíciu, pretože k nemu vedie množstvo schodov. Nájdete tu však nielen úzke uličky a veľa príjemných obchodíkov s domácimi produktmi, ale aj starý cintorín s malými mauzóleami a náhrobkami, ktoré pripomínajú malé mesto v meste.

Cintorín v Bonifaciu
Na slávnom cintoríne v Bonifaciu majú zomrelí naozaj exkluzívne miesto v „mestečku“ s výhľadom na šíre more.

Syrová zmrzlina a pivo z gaštanov

Čo by to bola za cestovateľskú bodku, keby sme ju neukončili dobrým jedlom? Keďže na Korzike sa darí gaštanom, z tejto plodiny sa pripravuje takmer všetko – gaštanová múka sa používa na koláče i skvelé šišky, ktoré sa podávajú ako predjedlo, gaštany sa nakladajú na sladko, pripravuje sa z nich aj džem, ale aj pálenka či pivo (pietra). Med má charakteristickú vôňu macchie, čo sú voľne rastúce stálozelené kry. Vynikajúco chutí aj čerstvý syr brocciu, z ktorého sa robia zákusky fiadone, ale tiež zmrzlina, či ďalšie druhy syra, ako niolo či sartenais, vyrábané z ovčieho a kozieho mlieka.

Mäsožrúti si takisto prídu na svoje. Na ostrove patria k obľúbeným lahôdkam údené bravčové či pokrmy z diviaka. Vyskúšajte klobásky figatellu, ale ideálne v období medzi novembrom a aprílom, vtedy je sezóna tejto delikatesy, takže je menšie riziko, že vám predajú produkt z veľkovýroby. Nesmieme však zabudnúť ani na skvelé dary mora. Najlepšie ústrice a slávky, však, paradoxne nanájdete na pobreží, ale v reštaurácii na prírodnom jazierku Étang de Diane v meste Aléria. Čo dodať? Snáď už len dobrú chuť a šťastnú cestu!

  • Komentáre

Leave a Reply

Be the First to Comment!

Notify of
avatar
wpDiscuz
  • Podobné články
4
Cestovanie Novinky Rozhovory

O dlhodobom cestovaní s Alešom z Photo and Traveling

0
Cestovanie Novinky Praktické informácie Rozhovory

Čo by ste mali vedieť o stopovaní? Poradí vám Hogy.

0
Dovolenka Dovolenka zima Lyžovačka Taliansko Zimná dovolenka

Sen každého lyžiara – Dolomiti Superski

Navigácia

Magazíny