Pohorie Veľkej Fatry a rozprávkový Vlkolínec

Slovensko nemá more. Nemá ani pyramídy a svetoznáme mrakodrapy. Má však neuveriteľné nížiny s pastvinami, lesy a hory, na ktoré vám stačí jeden pohľad a na akýkoľvek stres a starosti ihneď zabudnete.

Jeden lístok do Ružomberka, prosím

O Bratislavčanoch kolujú mýty, vraj okrem svojej „Bratisky“ iné mestá na Slovensku nepoznajú. Omyl! Mnohí z nás nechali autá v garáži a rozhodli sa podniknúť výlet vlakom, ktorý sme odštartovali slovami „jeden lístok do Ružomberka“. Cesta z Bratislavy trvala okolo troch hodín a čím severnejšie sme boli, tým krajší výhľad tešil naše oči. Príroda sa rozpínala, zelenala a my sme neverili, že ešte pred pár hodinami sme boli v betónovej džungli. Mestečko Ružomberok sa nachádza v Žilinskom kraji, má okolo 27 284 obyvateľov a leží na rozhraní významných slovenských pohorí – Veľkej Fatry, Chočských vrchov a Nízkych Tatier.

Ochranné pásmo národných parkov

Keď vystúpite v Ružomberku, je na vás, ktorým smerom sa rozutekáte. Môžete sa vybrať na Malinô Brdo, čo je vrch vo Veľkej Fatre, a užívať si tam lyžovačku snov. V prípade, že na výlet pôjdete v lete (ako sme boli my), poteší vás turistika s výhľadom za milión. Keďže je ale Veľká Fatra vyhlásená od roku 2002 za národný park, s prepravou to bude trochu zložitejšie. Hotely sú väčšinou umiestnené v oblasti Malinô Brdo, čo je hore, hore. 🙂 Ak sa vyberiete vlastným autom, treba si vybaviť od mestskej polície povolenie na vjazd do chránenej krajinnej oblasti za 7 €. Ľudia sú tam ale srdeční a ochotný recepčný vás často vyvezie až do hotela. Aj vďaka týmto (na prvý pohľad) obmedzeniam patrí Veľká Fatra medzi najzachovalejšie pohoria na Slovensku.

Veľká Fatra
Veľká Fatra je od roku 2002 vyhlásená za národný park.

Sme si istí, že ak by vás v hoteli prepadla vlna lenivosti, bolo by vám dobre aj tam. Toto prostredie je totiž ako z iného vesmíru. Hotely či penzióny sú vyslovene zasadené do prírody. V okolí teda nie je nič iba panenská príroda. Otvoríte okno a vidíte les. Idete z druhej strany a vidíte vrchy a kopce. A keďže sme tam okrem cyklistov a auta s turistami raz za deň nestretli iný dopravný prostriedok, boli sme skutočne v tichu. V takom, až nám z toho bolo čudne. Ale príjemne čudne.

Hotel Malina
Ak nebudete mať chuť na turistiku, aj okolie hotelov v tejto oblasti ponúka priestor na relax.

Chalúpky, zruby, slovenské bohatstvo!

Z hotela, v ktorom sme boli ubytovaní, (Malina na Malinô Brdo) sa dostanete vychádzkovým tempom priamo až do Vlkolínca. Nebudete potrebovať sprievodcu ani špeciálnu kondíciu, i keď cesta naspäť bola horšia, pretože sme stúpali do kopca, ktorý bol posiaty kameňmi. V polovici cesty narazíte aj na Mini Zoo Sidorovo, v ktorom sú morky, kačky, páv, prasiatka, psi aj ovečky. Vstúpiť do ohrady môžete úplne zadarmo od 9.00 hod. do 17.00 hod. a zblízka si tak môžete pozrieť pohodu prasiatok, ktoré rypákom rozrývajú zem, či môžete pohladkať ovečku po jej huňatom kožúšku. To je skvelý tip najmä pre rodičov s deťmi, pretože deti nepotrebujú vidieť zvieratá, ktoré násilne odvlečieme z Afriky a zavrieme do ohrady. Stačí im ukázať typické slovenské zvieratá, ktoré si tu spokojne nažívajú.

Mini Zoo Sidorovo
Skvelý tip na výlet pre rodičov s deťmi ponúka Mini Zoo Sidorovo.

No a že ste vstúpili do Vlkolínca, zistíte ihneď. Rozprávkové chalúpky s kvetináčmi sú husto postavené vedľa seba a vy si predstavujete, ako suseda vyjde a volá na ďalšiu susedu, či nemá vajíčko, že vymení za cukor. 🙂 Vlkolínec je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, takže sa naozaj budete cítiť ako na Slovensku, ale v inom storočí. Dokonca je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najzaujímavejšie je, že Vlkolínec nie je len skanzen a múzeum vo voľnej prírode, žijú v ňom skutočne ľudia. A zatiaľ čo sme my obdivovali, ako sa kedysi žilo, niektorí domáci si natierali strechu. Človek by vedel v tejto oblasti sedieť hodiny a vôbec by mu nechýbal televízor. Zastal tu čas, a s ním aj naše starosti.

Vlkolínec
Za fotografiu ďakujeme oficiálnym stránkam mesta Ružomberok.

My, ako panelákové deti, sme celú cestu híkali a achkali nad tou nádherou. Slovenská príroda sa len ťažko dá popísať slovami, no ak si ju budeme vážiť a chrániť, máme zaručené, že takto achkať a ochkať budú aj ďalšie generácie.

  • Komentáre

Leave a Reply

Be the First to Comment!

Notify of
avatar
wpDiscuz
  • Podobné články
0
Cestovanie História Mestá Turecko Zaujímavosti

Hasankeyf, svetový unikát na odstrel

0
Cestovanie Novinky Praktické informácie Tipy

8 spôsobov, ako ušetriť pri kúpe letenky

0
Gastro Novinky Zaujímavosti

Za chlebom okolo sveta

Navigácia

Magazíny