V severnej časti Slovenska, v Pieninskom národnom parku a čiastočne aj Spišskej Magure, sa rozprestiera náš najmenší národný park. Jeho územie kopíruje štátnu hranicu s Poľskom v dĺžke približne tridsiatich kilometrov. Leží sa na územiach obcí Červený Kláštor, Lesnica, Haligovce a mnoho ďalších. Pieniny boli vyhlásené za národný park na Slovensku v roku 1967, následne vznikol Pieninský národný park – PIENAP.
Počas letnej dovolenky vo Vysokých Tatrách si spríjemnite deň výletom do Červeného Kláštora a spoznajte krásy Pienin z hladiny rieky Dunajec. Celodenný výlet môžete začať prehliadkou kláštora, ktorý bol založený v roku 1319 a obývali ho mnísi kartuziánskeho a kamaldulského rádu.
Po prehliadke nasadnite do drevených pltí a užite si osemkilometrový splav hraničnou riekou medzi Slovenskom a Poľskom, po Dunajci. Po splavení rieky sa ocitnete v obci Lesnica. Naspäť vás privedie náučný chodník popri rieke až do Červeného Kláštora. Ale poďme pekne po poriadku a začnime prehliadkou kláštora.
Červený kláštor v Pieninách
Kartuziáni tento kláštor začali stavať v roku 1320 a názov dostal podľa červenej krytiny, ktorá bola použitá na streche kláštora. Stavba bola postavená na odľahlejšom mieste, lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Hlavnou činnosťou, ktorej sa venovali bolo odpisovanie kníh. Postupne sa im podarilo získať výsady od uhorských a poľských panovníkov, a to právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci. V roku 1545 mnísi kláštor opustili.
V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou a začali budovať nové mníšske domčeky, barokovú vežu na kostole a úpravy tunajšieho kostola. Venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín.
V roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša a to najmä počas rokov správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775. Z tunajších mníchov sa do našich kultúrnych dejín významne zapísal práve mních Cyprián, zberateľ liečivých rastlín a Romuald Hadbavný s latinsko-slovenským slovníkom. Toto je len malá ukážka toho, čo sa sa pri prehliadke tohto nádherného kláštora dozviete.
Pltníctvo na Dunajci
Pltníctvo na rieke Dunajec má 120 ročnú tradíciu. Ročne navštívi a využije služby pltníckych spoločností okolo 200 000 turistov. Využili sme služby nášho dlhoročného priateľa, majiteľa pltníckej spoločnosti a absolventa Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave Janka Hubceja. Ak budete mať šťastie, pri plti vás privíta dlhoročný pltník Ján „Jašek“ Mačutek. Ľudí na plti vozí už vyše 40 rokov a dá sa teda očakávať kvalitný popis splavovaného úseku. Podľa slov hlavného pltníka, plavba bude trvať približne hodinu a pol.
Začiatok je pomerne pokojný, pomaly sa priblížite k novopostavenému mostu, ktorý spojil Červený Kláštor a Poľskú dedinu Šromovce. Pred vami sa ukazuje majestátna hora s názvom Tri Koruny a ako hovorieva pán Mačutek: „Ťažko vysvetliť názov, prečo sa volá Tri Koruny. Pôvodne sa volala Góra Korovna. Keby ste sa pozerali z hora, tak tie skaly sú do koruny.“ Po pár metroch splavu pridáva k Trom Korunám ďalší komentár. „Z Troch Korún je za pekného počasia vidieť ku Krakowu, Babiu horu, Poľské a Slovenské Tatry, Spišskú Maguru, Levočské vrchy.“
Legendy a mýty
Najkrajšie plavby a príroda za celú sezónu, bývajú spravidla prvý októbrový týždeň, kedy sú stromy sfarbené všetkými farbenými odtieňmi. Väčšinou je tu ustálené počasie, tzv. „babie leto“ a voda je čistá. Pomalá plavba, ktorá trvá vyše dvoch hodín, je nesmierne zaujímavá, v priezračne čistej vode je vidieť veľa rýb a kamienky na dne rieky. Symbolickou vstupnou bránou do Pienin je Ostrá skala, popri ktorej sa určite budete splavovať. Na Dunajci nikdy nie ste sami. Hlavne cez sezónu. Okolo vás je mnoho pltí, raftov aj kajakov.
Počas plavby nás pán Mačutek oboznámi s flórou a faunou, ktorá sa v Pieninskom národnom parku vyskytuje. „Voľakedy tá oválna hora pred nami bola len holá skala. Preto sa dodnes volá Holica. Síce holá nie je, ale meno jej zostalo.“, zvykne hovorievať Jašek. Takto zvyknú nazývať najstaršieho pltníka domáci.
„Keď Cyprián vyrábal z byliniek lieky vyslal z Červeného kláštora do tých skál sedem mníchov, aby nazbierali rôzne bylinky pre Cypriána. Naspäť sa už ani jeden nevrátil. Dodnes sa nevie príčina, prečo sa nevrátili, a tak sa o tom rozprávajú bájky, legendy. Preto od toho času sa tieto skaly pred nami nazývajú Siedmi mnísi.“ Pán Ján nám rozprával rôzne príbehy o každom kúsku splavovaných úsekov. Aj preto dvojhodinová plavba ubehne naozaj veľmi rýchlo. Konečná stanica splavu je pri ústí Lesníckeho potoka do Dunajca.
Chodník nábrežím Dunajca
Cestu späť do Červeného Kláštora môžete zvoliť tromi spôsobmi. Autom, na bicykli alebo pešo. Náučným chodníkom do Červeného Kláštora to trvá pešo zhruba tri hodiny. Počas cesty sa zastavte pri desiatich informačných tabuliach prostredníctvom ktorých sa oboznámite s predchádzajúcimi úsekmi chodníka a načerpáte nové informácie o tomto krásnom kúte Slovenska.
Navštíviť Červený Kláštor a splaviť sa na plti dolu Dunajcom sa naozaj oplatí, je to nezabudnuteľný zážitok pre dospelých i deti.