Talianske Dolomity sú známe hlavne vďaka nespočetným možnostiam lyžovania. Oplatí sa ich však spoznávať aj bez lyží. Ak máte radi treking, ideálne podmienky nájdete práve v Južnom Tirolsku. Dolomity sú súčasťou prírodného dedičstva UNESCO a okrem krásnej panorámy sa môžu pochváliť aj 300 slnečnými dňami v roku.
V Dolomitoch sa striedajú všetky typy horskej krajiny – od lúk s pasúcimi sa zvieratami, až po skalnaté masívy s ľadovcami. Pre naše spoznávanie Južného Tirolska sme si ako východiskový bod vybrali dedinku La Val (La Valle) v oblasti Alta Badia, ležiacu približne 45 kilometrov od Bolzana. Je to miesto, na ktorom vás ráno budia zvonce na krku kráv, ktoré miestni vyháňajú na pašu. Ak sa na dovolenku vyberiete autom, na kľukatých cestičkách v prudkom svahu pochopíte, prečo majú všetci domáci pohon 4×4.
Na gazdovskom dvore
Zohnať si apartmán online spôsobom je dnes otázkou niekoľkých minút. Ak nepotrebujete luxus štvorhviezdičkového hotela, vyberte si ubytovanie na klasickom gazdovskom dvore. Apartmány za priaznivú cenu tu nájdete na každom kroku. Ak budete mať príjemných domácich ako my, možno vám na raňajky ako bonus pripravia aj tirolskú špecialitu – Krapfen. V chrumkavom vyprážanom ceste sa môže ukrývať sladký tvaroh, lekvár alebo slaný špenát. My sme si po nich oblizovali 10 prstov z desiatich 🙂
Nemčinu im nedokázali zobrať ani zákony
Tu je pár vecí, ktoré by ste o obyvateľoch Južného Tirolska mali vedieť. Dohovoríte sa s nimi hlavne nemecky. Taliančinu, hoci sa ju povinne učili v škole, používajú neradi a cítia sa byť viacej Rakúšanmi či Nemcami ako podľa niektorých „lenivými Talianmi z juhu“. Tento ich pocit vychádza z historických súvislostí – územie Südtirol bolo pôvodne súčasťou Rakúska, ale po porážke Rakúsko-Uhorska v 1. sv. vojne pripadlo Taliansku. Snaha o násilné potaliančenie tohto regiónu nebola úspešná, hoci vláda zakázala nemecký jazyk v školách a prinútila ľudí zmeniť si mená. Od roku 1972 je Bolzano – Alto Adige autonómnou oblasťou so špeciálnym postavením.
Muži, ktorí sa neboja nosiť kožené nohavice
V komunikácii s domácimi môžete bez problémov používať aj angličtinu. Veľmi malá časť obyvateľstva, necelých 5 %, hovorí aj ladinčinou, románskym jazykom, ktorý je uznaný ako regionálny jazyk úradov a škôl. Sú v nej pomenované mnohé vrchy a geografické oblasti. Počas návštevy severného Talianska neuniknete miestnym tradíciám. Jednou z nich sú vystúpenia Schuhplattlerov počas festivalov a osláv. Pôvodom bavorský tanec pantomimického rázu, ktorý spočíva z potlesku dlaní o chodidlá a stehná, z výskokov a dupania, vám určite bude známy. Na tanečníkov v krátkych kožených nohaviciach na traky je totiž ťažké zabudnúť.
Drei Zinnen – najznámejší symbol Dolomitov
Spoznávať Dolomity a vynechať tento ich symbol by bolo hriechom. Nenáročnú trasu nájdete v každom turistickom bedekri o Dolomitoch. Niet sa čo čudovať, tento okruh s tromi neprehliadnuteľnými vrcholmi Drei Zinnen (Tri zuby) je vhodný aj pre cyklistov a rodiny s deťmi, trúfajú si naň dokonca aj mamičky s terénnymi kočíkmi. Drei Zinnen je jeden z najznámejších a najviac propagovaných horských masívov Dolomitov. Aj preto to na okruhu niekedy vyzerá ako v obchodných centrách pred Vianocami. Táto časť hôr kedysi tvorila hranicu medzi Talianskom a Rakúskom.
Od chaty k chate
Dostupný terén láka turistov všetkých vekových kategórií. Autom sa po platenej ceste z Mizuriny môžete vyviezť až na rozsiahle parkovisko pod chatou Auronzo, kde sa trasa začína. Druhou na trase je chata Lavaredo. Jej toaletám sa vyhnite, ak máte psychický blok použiť turecký záchod. Najkrajší výhľad na Drei Zinnen budete mať z terasy poslednej chaty Locatelli. Odporúčame ochutnať v nej miestny alkoholový nápoj, v ktorom sa lúhovali mladé výhonky smreka (ako inak, za nekresťanskú cenu s talianskou vysokohorskou prirážkou).
Vojenské tunely sa zmenili na ferraty
Skalné bloky v okolí „Zubov“ sú prevŕtané tunelmi a kavernami, pretože počas I. svetovej vojny tadiaľto viedol front. Niektoré z nich sú súčasťou ferrát, na ktoré treba špeciálnu výbavu. Istení lanom nad úzkymi rímsami sa nestačíte čudovať, cez aký nebezpečný terén viedli vojenské cesty. V rokoch 1915 – 1917 sa tu stretli talianski a rakúsko-uhorskí vojaci. Obe strany kopali tuneli pod pozíciami nepriateľov, aby ich naplnili výbušninami. Dnes sú tunely prázdne, ale určite nie opustené. Na niektorých miestach sú prerušené strieľňami a práve z nich majú turisti výborný výhľad na tri majestátne veže.
Národný park Fanes-Sennes Prag a Fanes-Sennes Braies
Mestečko La Val má pre pešiu turistiku ideálnu polohu, v jeho blízkom okolí sa nachádzajú hneď dva úchvatné národne parky: Puez-Oedle a Fanes-Sennes. Fanes-Sennes je tretím najväčším prírodným parkom v Južnom Tirolsku a ponúka až 400 km turistických trás a horolezeckých výstupov, od nenáročných až po obtiažne. Podľa legendy bolo toto územie obývané tajomnými mýtickými stvoreniami – čarodejnicami, vílami, elfmi, škriatkami či ženami s telom hada alebo ryby… Viac o legendách, ale aj samotnom parku Fanes-Sennes, sa dozviete v St. Vigil, v malebnej dedine priamo na hranici parku. Nájdete v nej informačné stredisko prírodného parku s múzeom s bezplatným vstupom. Prezentácia miestnej fauny a flóry, archeologických nálezov a iných zaujímavých informácií je zábavnou a náučnou formou prispôsobená predovšetkým deťom.
Traverz, ktorý oddelí zrno od pliev
Najvyšším vrchom parku s rozlohou takmer 26 tisíc hektárov je Muntejela de Senes (2 787 m n.m.). Úvodný prudký traverz na začiatku okruhu od Rifugio Pegerü (rifugio označuje chatu) preverí vašu kondíciu a rozdelí turistov na dve skupiny – na tých, ktorým ako cieľový bod postačí výborný obed na chate Munt de Sennes (2 176 m n.m.) a na zdatných turistov, ktorí budú ešte dve hodiny pokračovať až na skalnatý vrchol pragských Dolomitov. V parku môžete navštíviť aj ladinské osady, tvz. Viles. Sú známe pôvodnými drevenými stavbami.
Sass de Putia s výhľadom na Marmoladu
Dolomity poskytujú nespočetné množstvo trás a cestičiek na pešiu turistiku. Je len na vás, podľa čoho si vyberiete tú vašu. Pre cudzinca sú niekedy dvojjazyčné názvy vrcholov trocha mätúce, ale po čase prídete na to, že si treba zapamätať aspoň jeden z nich. Vrchol Peitlerkofel, v ladinskom nárečí označovaní ako Sass de Putia, nájdete v turistickom sprievodcovi ako ferratu. V podstate to via ferrata nie je, pod vrcholom však nájdete niekoľko miest zaistených oceľovými lanami. Celkové prevýšenie trasy je 900 m. Tesne pod vrcholom sa cesta rozdeľuje – naľavo odbočíte na menšieho brata Kleine Peitler, napravo vedie zabezpečená cesta na Peitlerkofel. Vrch sa nachádza severne od Corvary v národnom parku Puez-Odle a pri dobrom počasí budete mať z vrcholu výhľad na zasnežené vrcholky Gross Glockneru na severe či na Marmoladu (najvyšší vrch Dolomitov) smerom na juh.
Dolomity pre všetky vekové kategórie
Niektorí o Dolomitoch hovoria, že sú tým najkrajším, čo Európa ponúka. Skaly z vápenca sa v niektorých miestach dvíhajú až do výšky 3 300 m n. m. a očaria vás svojimi tvarmi. Vďaka rozmanitosti terénu sú dostupné pre turistov všetkých vekových kategórií. Okrem vysokohorského života sa však v Južnom Tirolsku oplatí spoznávať aj životný štýl a kultúru miestnych – Nemcov, Talianov a Ladínov, ktorí žijú roky spoločne vedľa seba, aj keď vynútene. Obyvatelia Südtirol pociťujú ekonomické problémy Talianska čoraz viacej. Podľa prieskumov by až 83 % z nich prijalo dvojité občianstvo, talianske aj rakúske.
