Paríž má svoju Eiffelovku, New York Sochu slobody, Rio sochu Krista… Aká stavba sa vám však spája s Helsinkami? Po návšteve hlavného mesta Fínska ho môžeme pokojne označiť za mesto kostolov a chrámov rôznych architektonických štýlov.
Hlavné mesto Fínska je bohaté na pamiatky a kultúru. Jeho architektúru by sme mohli na jednej strane označiť za seversky chladnú a minimalistickú, na druhej strane tu nájdeme krásne kostoly v rôznych štýloch ako pozostatok nadvlády iných krajín. Hlavnou výhodou Helsínk je, že nepôsobia dojmom veľkomesta. K prehliadke najdôležitejších pamiatok vám stačia dva dni, to najhlavnejšie sa však dá vtesnať aj do jedného dňa. A to pešou chôdzou. V tejto metropole severu máte pocit, že všetko je blízko.
Mesto plné zelene a skál
Hlavné mesto sa svojou veľkosťou vymyká fínskym pomerom (k Helsinkám sú pridružené mestá Vantaa, Kuaniainen a Espoo). Pomyselným stredom mesta je hlavné námestie Kuappatori priamo pri južnom prístave. Z neho jazdia trajekty do Švédska aj Ruska. Atmosféra trhoviska je prifarbená zápachom čerstvých rýb a na miestnych trhoch kúpite ovocie, zeleninu aj ryby lacnejšie ako v supermarketoch. Metropola Fínska, je mestom bez výškových domov, ktoré sa čnejú k oblakom, za to však plná zelene, stromov a skál. Domáci na presun hojne využívajú bicykle, ktoré nájdete nezamknuté na každom kroku.
Tuomiokikrko – miesto stretnutí
Fínsko bolo kedysi súčasťou Ruska po tom, ako začiatkom 19. storočia uzatvoril cisár Alexander I. dohodu s Napoleonom. Rusi tu boli vítaní, pretože dali Fínom väčšie rozhodovacie právomoci, ako mali počas švédskej nadvlády (Fínsko bolo stáročia súčasťou Švédskeho kráľovstva). Krajina zostala ruskou až do roku 1917, kedy vyhlásila nezávislosť. Sochu Alexandra I. nájdeme uprostred Senátneho námestia pod žulovými schodmi vedúcimi k Helsinskej katedrále.
Senátne námestie (Senaatintori) je jedným z najväčších námestí a nachádza sa v blízkosti rybieho trhu. Ohraničujú ho Vládny palác, Helsinská univerzita a Univerzitná knižnica. Dominantnou námestia je biela katedrála evanjelickej cirkvi Tuomiokirkko (môžeme sa stretnúť aj s názvom Suurkirkko), ktorú si všimneme z diaľky, pretože námestie leží na kopci a samotná katedrála je na vyvýšenom mieste. Je to časté miesto stretnutí domácich, z ktorého je krásny výhľad na more. Autorom katedrály, tak ako väčšiny budov na námestí, je nemecký architekt Johann Karl Ludwig Engel. V kontraste s monumentálnym exteriérom je jej interiér strohý. Často sa v nej konajú koncerty vážnej hudby.
Architektúra s ruským vplyvom
Neďaleko námestia nájdete ďalší miestny skvost – ruský pravoslávny kostol, ktorý nesie byzantské prvky. Svojím vzhľadom a tehlovo červenou farbou vyčnieva medzi okolitými budovami v empírovom štýle. Jeho autor Alexander Gornostajev sa vraj nechal inšpirovať chrámom Hagia Sofia v Istanbule. Chrám večného spánku Panny Márie je známy aj ako Uspenská katedrála a je to najväčší pravoslávny chrám západnej a severnej Európy.
Moderné centrum, ktoré nestihlo vzniknúť
Mannerheimintie, najrušnejšia cesta v Helsinkách, nás zavedie ku Hale Finlandia, ktorá je obklopená parkom a jazerom. Ide o jednu z najdôležitejších stavieb mesta – je synonymom modernej fínskej architektúry. Za jej návrhom stojí známy fínsky architekt Alvaro Aalto, hala býva označovaná za jeden z vrcholov jeho tvorivej aktivity. Pôvodne mala byť súčasťou komplexu nového centra Helsiniek v zálive Töölö, k jeho realizácii však nikdy neprišlo.
Čelná stena stavby je z bieleho kararského mramoru, ktorý ju značne odlišuje od okolia. Mramor nájdeme aj v interiéri. Pre Aalta bol dôležitou spojnicou so stredomorskou kultúrou, ktorú sa snažil preniesť do severskej krajiny. Drsné severské podmienky však nie sú pre tento materiál vhodné a fasáda už v minulosti prešla rekonštrukciou, pretože mramor sa pokrútil. Prepracovaný koncept budovy vytvoril unikátne miesto, na ktorom sa konajú koncerty, kongresy a iné kultúrne podujatia.
Tiché miesto uprostred rušnej tepny
Drevená Kaplnka ticha Kamppi je kostol, ktorý sa nespája so žiadnym náboženstvom. Nájdete ho len pár krokov od hlavnej triedy Mannerheimintie, na južnej strane rušného námestia Narinkka v centre Helsínk. Neveľká drevená stavba vás prenesie z hlučnej časti severskej metropoly do sveta absolútneho ticha. Za jej návrhom stoja architekti z K2S Architects. Stavba bola dokonca nominovaná na prestížnu Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru – Mies van der Rohe Award.
Unikátny kostol v skale
Kamenný kostol Temppeliaukio vytesaný do veľkej žulovej skaly je jedným z miest, ktoré by ste v Helsinkách nemali obísť. Prvé plány stavby sa objavili ešte pred druhou svetovou vojnou, ale s tvrdou žulou si nevedeli dať rady celé desaťročia. Za jeho aktuálnu podobu môže dvojica architektov – bratia Timo a Tuomo Suomaleinen. Namiesto budovy na skale sa rozhodli spraviť kostol priamo v nej. So stavbou začali v roku 1968, o rok neskôr už bol kostol otvorený pre verejnosť. Vstup doň je zdarma (ako do každého iného miestneho kostola), len sa v ňom práve nesmie konať bohoslužba, ako turistu vás dnu fotiť nepustia.
Interiér chrámu je zasadený do žulovej skaly, steny sú vysoké 5 až 8 metrov a tvorí ich len nahrubo opracovaná skala. Slnečný svit do vnútra prúdi cez kupolovitú mosadznú strechu so 180 oknami. Vďaka jedinečnej akustike sa v ňom konávajú aj koncerty hudobníkov a spevákov. Kamenný kostol je výnimočný aj v celosvetovom meradle, podobné sakrálne pamiatky by sme našli na svete asi len tri.
Cesta za dizajnom a architektúrou
Ak ste fanúšikom dobrého dizajnu, a špeciálne severského dizajnu, pri návšteve helsinských obchodov sa bude cítiť ako škôlkar v cukrárni. Nedoniesť si suvenír v podobe šálky, tanierika alebo inej dekorácie fínskej značky littala by bolo doslova hriechom. História dizajnovej značky siaha do roku 1881, keď bola v južnom Fínsku založená skláreň littala. Dnes je táto spoločnosť vďaka kombinácii funkčnosti a estetiky jednou z ikon škandinávskeho dizajnu. Mimochodom, istú časť produkcie skla si fínska značka necháva vyrábať na Slovensku, v sklárňach na Lednických Rovniach 🙂
S Helsinkami sa úzko spája meno architekta Alvara Aalta, od spomínanej Haly Finlandia až po kultový nábytok dizajnovej značky Artek, ktorú založil. Jeho dom nájdeme v rezidenčnej štvrti Munkkiniemi, približne pol hodinu cesty mestskou dopravou z centra. Dom bol zároveň aj jeho ateliérom a žil v ňom až do svojej smrti v roku 1976. Budovu od polovice 90. rokov vlastní Nadácia Alvara Aalta a odkaz jej autora v nej cítiť aj desiatky rokov po jeho smrti. Za 45-minútovú prehliadku domu zaplatíte 18 eur.
Ideálnou dobou na prehliadku mesta pre milovníkov dizajnu a architektúry je september. Konkrétne 7. až 17. septembra 2017 sa bude opäť konať Helsinki Design Week. Multidisciplinárny festival je najväčším škandinávskym festivalom tohto druhu a prepája módu, dizajn, architektúru a mestskú kultúru. Program sa odohráva na viacerých miestach, od múzeí, trhovísk, po butiky a prednáškové siene.
Špecifická chuť Fínska má pôvod v slaných liekoch
Fínsko je nielen krajinou tisícich jazier, ale aj chutí. Jednou špecifickou, s ktorou sa nestretneme asi nikde inde, sú slané cukríky s príchuťou sladkého drievka zvané Salmiakki. Ich hlavnou prísadou je salmiak – chlorid amónny. Fíni ich milujú a vedia jesť vo veľkých množstvách. Táto závislosť je však typická asi len pre nich, pri mojom prieskume chutili malé tmavé sladko-slané cukríky len jednému z pätnástich slovenských degustátorov.
Fíni sú na ich chuť zvyknutí možno aj preto, že salmiak sa u nich v minulosti pridával do niektorých liekov, aby lepšie chutili a z nepochopiteľného dôvodu sa slané lieky ujali. V lekárňach sa dala dokonca kúpiť zmes salmiaku a sladkého drievka, ktorú začali neskôr piecť. A tak sa špecifická chuť preniesla z farmaceutického priemyslu do potravinárskeho – do žuvačiek, cukríkov, čokolády a dokonca aj vodky.
Zaujímavosti o Helsinkách/Fínsku:
- Najnavštevovanejšou destináciou Helsiniek je Suomenlinna, najstaršia zachovaná námorná pevnosť v Európe. Je zapísaná do dedičstva UNESCO a nachádza sa na 8 ostrovoch.
- Najvyšším bodom Helsínk je 72 m vysoká veža Olympijského štadióna, olympijské hry sa tu konali v roku 1952.
- Helsinky majú šesť univerzít a viac ako 80 múzeí a galérií, medzi nimi sú napríklad múzeum mesta, električiek, histórie žurnalistiky a tlačiarenských techník, dizajnu, pošty…
- Ak chcete byť v hlavnom meste ubytovaný blízko centra, voľte štvrť Punavuori. Ak si chcete vychutnať nočný život, potom Kallio.
- Fínske leto trvá 100 dní a domáci si tieto tri mesiace slnečného počasia užívajú vďaka podujatiam a festivalom. Počas dlhých dní nie je tma ani v noci.
- Fínska zima má dve fázy – temná a svetlú. Temná časť trvá od októbra do februára a je počas nej deprimujúca tma. V Helsinkách s ňou bojujú výzdobou námestí.
- Súčasťou fínskej kultúry si Mumíci, rozprávkové postavičky pripomínajúce hrochov, v skutočnosti sú to škriatkovia. Nájdete ich na mnohých suveníroch.
- Pitie kávy je vo Fínskou spoločenskou aktivitou, odísť od stola, kým nemajú všetci dopitú kávu, je dokonca neslušné. Káva sa skoro vždy servíruje s koláčom, Fíni na to majú dokonca vymyslené špeciálne slovo kakkukahvi, v preklade káva a koláč. Preslávená helsinskou kaviarňou je Karl Fazer, sídliaca na ulici Kluuvikatu.
- Fíni majú vraj viac sáun v krajine ako automobilov. Bežný Fín chodí do sauny aspoň raz za týždeň. Sauny sú súčasťou každej domácnosti. Je to pre nich miesto na relax, ale aj miesto, kde sa dohaduje biznis a kam sa pozývajú štátne návštevy. Takéto pozvanie do sauny je prejavom dôvery.
- Správny Fín má „sisu“ – schopnosť prežiť extrémne podmienky ako chlad, tmu a osamotenosť.
