Cestovanie ma preberá k životu, lebo ma núti byť tu a teraz – rozhovor s Alexandrou Kováčovou

Alexandra Kováčová, známejšia pod menom Crazy Sexy Fun Traveler, píše na svojom blogu o zážitkoch z pobytov v luxusných hoteloch a prináša recenzie na rôzne vysnené exotické destinácie. Spoznajte jej štýl cestovania, stravovania či dôvody, prečo miluje jogu.

Kde sa v tebe nabrala túžba cestovať?

Začala som cestovať už ako malá, s rodičmi sme cestovali autom po Slovensku a okolitých štátoch pravidelne. Ja som bola vždy tá s mapou v ruke, ktorá hovorila ostatným, kam sa máme teraz vybrať. Druhým dôvodom, prečo som začala viac cestovať v dospelosti bolo to, že môj otec sa len celý život sťažoval, že vždy chcel cestovať viac, ale rodina, práca a deti mu to nejako nedovolili. Ja som sa z jeho chyby poučila a robím to presne naopak. Najprv cestovanie, potom bude rodina a deti. 😀

Pamätáš si ešte, ktorú cestu si zdokumentovala na svojom blogu ako prvú?

Áno, keď som si založila blog v septembri 2010, žila a pracovala som vtedy na juhu Talianska a cestovala som po okolitých dedinkách, plážach a prírode. Takže moje prvé články na blogu boli práve o Taliansku, a keď sa na nich teraz pozriem, boli hrozné.

Podľa akého kľúča si vyberáš cestovateľské destinácie?

Je ich niekoľko. Na niektoré výlety ma pozývajú z turistických kancelárií či ministerstiev turizmu, cestoviek, hotelov atď. Potom sa pravidelne chodím vzdelávať každý rok na blogerské konferencie rôzne po svete. Cestujem aj s rodinou a priateľmi. A zvyšné cesty si plánujem podľa počasia a aká je v danej destinácii sezóna. Nemám rada zimu, tak cestujem často na prelome sezón, prípadne len mimo hlavnú sezónu, a najčastejšie chodím za teplom.

Alexandra Kováčová na pláži
Alex najviac učarovali exotické krajiny, rozprávkové pláže a pravidelná dávka slnečných lúčov.

Všimla som si, že holduješ raw vegánskej strave. Ako riešiš stravovanie na cestách?

Áno, je to tak. Už od 2013 som vegánkou prevažne na surovej raw strave. Nie vždy je to ľahké, ale už som si zvykla. V niektorých destináciách je to samozrejme jednoduchšie ako v iných. Na výletoch ich väčšinou všade dopredu oboznámim s mojou stravou, aby vedeli, čo mi majú pripraviť. Nejaké menšie snacky ako sušené ovocie či oriešky si nosím so sebou. A v nevegánskych reštauráciách si vždy nechám zavolať kuchára, nech mu vysvetlím, čo môžem jesť a čo nie.

Pociťuješ to ako obmedzenie, ak má cestovateľ určitý vymedzený druh stravy? Pre mnohých ľudí, ktorí trpia potravinovými alergiami či intolerancii, je práve toto často dôvod, prečo sa boja cestovať.

Osobne nemám žiadnu alergiu ani intoleranciu, len sa cítim inak, keď jem vegánske jedlo, ako predtým, keď som ho nejedla. Dokonca aj keď sa kuchári náhodou pomýlia alebo niekde v jedle bol napríklad zvyšok masla, hneď to cítim na trávení, dýchaní, aj na pokožke. Nie som vegánka preto, že musím, ale preto, že chcem. Bola to moja voľba a nemohla som sa rozhodnúť lepšie. Raw strave sa venujem aj profesionálne, nielen ako gurmán. V zahraničí som si prešla rôznymi raw kurzami, nejaké organizujem aj na Slovensku, a tiež som o tejto strave napísala aj podrobný ebook.

Aké najzvláštnejšie jedlo si mala možnosť na svojich cestách ochunať?

Nikdy som nejedla žiadne podivné zvieratká, ani keď som vegánkou ešte nebola. Takže žiadneho hada, škorpióna ani nič podobné som neskúšala. Teda raz som jedla mäso zo žraloka, ale bolo to už dávno a vôbec mi nechutilo. Zdalo sa mi príliš suché a pripomínalo mi skôr žuvačku. Ale pravdupovediac, moje zeleninové jedlá či rôzne namiešané smoothies dosť často pripadajú iným ľuďom zvláštne. 🙂

Indické stravovanie
Zdravý štýl stravovania je pre Alex neoddeliteľnou súčasťou a raw strave sa začala venovať už aj profesionálne, nielen ochutnávaním jedla na cestách.

Ktorú krajinu považuješ za tzv. raj vegánov a kde si mala naopak problém so stravovaním?

Jednoduché je stravovať sa ako vegán napr. na Bali, v Thajsku, Izraeli, Kostarike a ďalších tropických krajinách. Tam je veľa čerstvého ovocia aj kokosov, čiže dve tretiny stravy už máme vyriešené. Zvyšok postačí zeleninový šalát a je to. A problémové krajiny možno Južná Amerika napríklad, tam im to vôbec nič nehovorí a jedia tam prevažne mäso.

Dočítali sme sa o tvojej láske k joge. Vznikla až po návšteve niektorej z exotických krajín alebo si si ju vybudovala už na Slovensku?

K joge som sa dostala na ostrovoch Bocas del Toro v Paname v máji 2012. Na tomto mieste som bola už trikrát, pretože som si moju prvú učiteľku jogy veľmi obľúbila. Odvtedy ju cvičím pravidelne všade, kde sa len dá a často sa zúčastňujem aj joga retreatov a joga dovoleniek rôzne v zahraničí.

Joga na pláži
Joga a pláž – obľúbená činnosť a miesto cestovateľky Alexandry Kováčovej.

Dá sa skĺbiť zdravý životný štýl a aktívny pohyb pri neustálom presúvaní sa z miesta na miesto?

Samozrejme, že sa to dá, stačí len chcieť. Všetko je o prioritách. Keď veľa cestujem robím aj veľa športov, ako je plávanie, chôdza, turistika, bicyklovanie… a k tomu si jogu môžem zacvičiť kdekoľvek, lebo na jogu nič okrem seba nepotrebujem. Treba si len vyhradiť čas.

Dočítali sme sa, že mávaš problémy so zaspávaním. Ako bojuješ s takýmito prekážkami, keď tak často meníš ubytovania?

Problémy so spánkom už ani zďaleka nemám také ako kedysi. Niekedy som trpela nespavosťou, vďaka čomu aj môj blog vlastne vznikol, aby som po nociach mala čo robiť a nemrhala som len ak svojím časom. Ale odkedy mám blog, a hlavne odkedy som vegánkou, už len málokedy trpím nespavosťou. Meniť ubytovanie mi nevadí vôbec. Často mám v hoteloch lepšie pohodlie ako doma. Skôr mi vadí hluk, ten ma ľahšie zobudí, takže aj preto cestujem skôr luxusnejšie a pokiaľ je to možné, nespávam v hosteloch.

Ako by si charakterizovala svoj štýl cestovania?

Často cestujem sama, takže by sa to dalo nazvať ako solo female cestovanie, ale nie vždy. Je však pravda, že pokiaľ sa to dá, cestujem skôr do luxusnejších destinácií a spím v spa hoteloch. Wellness je totiž jednou z hlavných tém na mojom blogu a hosteli wellness nemajú. V takýchto hoteloch mi vedia aj viac vyjsť v ústrety, čo sa týka vegánskeho jedla. Nikto sa tam nezamýšľa nad tým, či som v jedle vyberavá alebo nie.

Luxusná dovolenka na pláži
Alex sa na svojom cestovateľskom blogu zameriava na wellness pobyty v exotických krajinách.

Aké má z tvojho pohľadu dlhodobé cestovanie hlavné výhody a nevýhody?

Nevýhody? Je ťažšie si nájsť partnera a celkovo udržiavať vzťahy s rodinou a priateľmi. Ale výhod je nespočetné množstvo. Nič ma v živote nenaučilo viac ako samotné cestovanie. Ani dva Mgr. tituly nie. Ak som v danej destinácii dlhšie, tiež mám možnosť zistiť viac o miestnych ľuďoch a ich zvykoch. Za dva dni sa to veľmi nedá. Preto uprednostňujem ostať všade dlhšie a často som v každej krajine počas celej dĺžky turistického víza zadarmo. Čiže 1 až 6 mesiacov. Dlhodobé cestovanie tiež ušetrí peniaze za dopravu, hoci to na prvý pohľad môže znieť nelogicky.

Aj napriek tomuto všetkému, neuvažovala si nad tým, že by si sa niekde usadila?

Možno raz, keď bude na to vhodná chvíľa, ale teraz to ešte nie je. Už štrnásť rokov som prevažne v zahraničí, z toho sedem cestujem a len medzi cestami sa vrátim na východné Slovensko pozrieť rodinu. Ale aby som sa usadila niekedy tak, že úplne prestanem cestovať a budem chodiť len niekam na dovolenku raz ročne, to neprichádza do úvahy. Zbláznila by som sa z toho. Cestovanie ma preberá k životu, lebo ma núti byť tu a teraz.

Dokáže cestovanie až tak zmeniť zmýšľanie človeka?

Cestovanie obrátilo moje zmýšľanie naruby. Až odkedy cestujem, si plne uvedomujem, čo je a čo naopak vôbec nie je v živote dôležité. Materiálne veci ma prestali zaujímať a aj keby som si za celý rok nekúpila ani jeden kus oblečenia, nebude mi to prekážať. Nákupná maniačka zo mňa už nikdy nebude. Teda ak sa nerátajú mobily, foťáky a počítače, či iná potrebná technika na blogovanie.

Odkedy cestujem, oveľa viac si vážim aj vzťahy s ľuďmi, ktorí si na mňa nájdu čas. Tiež si uvedomujem, že netreba niekoho poznať dlhé roky na to, aby sme si vytvorili pekný vzťah. S niektorými ľuďmi, s ktorými som sa zoznámila na cestách a strávili sme spolu pár hodín alebo jeden deň, si rozumiem lepšie a sme viac v kontakte ako s mnohými inými ľuďmi, ktorých poznám 30 rokov. Takisto ma cestovanie naučilo najviac o sebe samej. Viem sa viac kontrolovať, ale aj naopak nechať veci plynúť, nech sa vyriešia samé od seba.

Našla si už nejakú krajinu, ktorá ti učarovala natoľko, že ju považuješ za svoj druhý domov?

Ťažko povedať či druhý domov, ale takých krajín je hneď niekoľko. Úplne najviac milujem Mexiko, potom Kostariku, Filipíny a nedávno sa mi zapáčili aj Maldivy či Izrael.

Čo si vážiš na Slovensku najviac vždy, keď pricestuješ domov?

Samozrejme rodinu a priateľov, ktorých tu mám. A aj našu peknú slovenčinu. Okrem toho prírodu, stromy a lesy, ktoré nemajú vo všetkých krajinách, jazerá a rieky mám tiež veľmi rada. Ale najviac lesy.

Spišský hrad a slovenská príroda
Alex na Slovensko určite nezanevrela a na Slovenskú prírodu nedá dopustiť.

Aké najkrajšie miesto si navštívila minulý rok?

Zo 14 štátov, kde som bola v roku 2017, sa mi najviac páčilo na Maldivách. Strávila som tam mesiac a spoznala 12 rôznych ostrovov, skamarátila som sa s miestnymi ľuďmi, spoznala som nádherný podmorský svet, korytnačky, žraloky, raje a množstvo ďalších rýb. Maldivy majú jednoznačne najkrajšie pláže z 56 krajín, ktoré osobne dobre poznám.

Šnorchlovanie Maldivy
Alex pri šnorchlovaní na Maldivách.

Akú radu by si dala ostatným cestovateľom?

Dôležité je myslieť pozitívne, cestovať s málom, nebáť sa spoznávať nových ľudí a používať intuíciu. Keď ti šiesty zmysel hovorí, že niekam nemáš ísť, tak tam radšej nechoď.

Kam sa chystáš vycestovať najbližšie?

Teraz idem na 2 mesiace do Indie. Časť sú pracovné výlety v spolupráci s Ministerstvom Turizmu v Indii a zvyšok budú kurzy jogy na juhu Indie v štáte Goa.

Aké nezvyčajné veci si mala možnosť zažiť vďaka tomu, že si travel bloger?

Byť travel blogerom má určité výhody. Sem tam mám večeru s ministrami a ďalšími dôležitými ľuďmi v oblasti turizmu, za veľa výletov si nemusím platiť, spoznala som sa aj so slávnymi spevákmi či hercami, navštívila miesta, kde by som sa ako inak nedostala, lebo pre bežnú verejnosť nie sú sprístupnené. Či už ide o múzeá, strechy hotelov, vyhliadky atď.

Na záver sme sa chceli spýtať na tvoj názor, či si myslíš, že má travel blogerský nováčik šancu preraziť vo svete preplnenom blogmi o cestovaní.

Je pravda, že teraz je to o čosi zložitejšie, ako to bolo kedysi, keď som začínala ja. Ale možné to je, len treba na tom viac popracovať. Nejako sa rozlíšiť, aby ste vytŕčali z davu. Aj preto píšem o luxusných hoteloch a spa, lebo chudobných backpackerov, čo cestujú so špinavým ruksakom je už milión. Treba byť iný a robiť veci inak.

  • Komentáre

Leave a Reply

Be the First to Comment!

Notify of
avatar
wpDiscuz
  • Podobné články
0
Cestovanie Slovensko Turistika

Jesenná turistika krok za krokom

0
Balkán Festivaly Maďarsko Novinky Poľsko Srbsko Zahraničie

Tieto východoeurópske festivaly sa oplatí zažiť

0
Cestovanie Chorvátsko História a kultúra Tip na výlet

Karneval v Rijeke

Navigácia

Magazíny