Tajomno okolo černobyľskej katastrofy. Cestovateľské kino navštívi mesto duchov

4. augusta 2020

Pozvánka

Skutočný príbeh, ktorý by ani autori sci-fi lepšie nevymysleli! Cestovateľské kino sa vyberie na miesto, ktoré z noci na ráno zmenilo dejiny sveta. Návštevníci budú mať možnosť vydať sa medzi rozpadávajúce sa pomníky jednej z najväčších jadrových katastrof a spoznať príbehy tichých hrdinov aj tých, ktorí sa postavili neviditeľnému nepriateľovi svojou húževnatosťou.

O tom, ako vyzeral Černobyľ pred tým, než ho zakryl rádioaktívny prach a ako vyzerá dnes porozpráva Juraj Svrček. Zdieľať bude nielen fotografie, zážitky, reálny život domorodcov, ale vysvetlí aj mýty, ktoré o Černobyle, Pripjati, atómovej elektrárni a vyľudnenej zóne kolujú. Cestovateľská prednáška nabitá informáciami a zážitkami bude v auguste v Bratislave a v Trnave, v septembri v Košiciach a v októbri v Nitre.

Ako ste sa dostali do Černobyľu a prečo ste sa vybrali do takejto neobvyklej destinácie?

Juraj Svrček: Tematika a tajomno okolo černobyľskej katastrofy ma vždy fascinovali. Keď som raz čítal článok, že sa tam dá ísť, tak som hľadal spôsob, ako sa tam dostať. A vďaka slovenskej agentúre som sa tam aj dostal (úsmev). Videl som veľa dokumentov, veľa som čítal o príbehoch, ktoré sa tam stali a to ma naštartovalo, aby som tam išiel osobne a to ma aj očarilo.

Čo všetko ste si na tento výlet pripravili?

Juraj Svrček: Hlavne som si zobral pas (smiech). Inak okrem peňazí, ktoré som platil agentúre za výlet mi stačila bežná výbava: foťák, kamera a externý disk na kopec fotografií a videí.

Presuňme sa priamo na miesto činu. Ako to prebiehalo? Natrafili ste na nejaké problémy, s ktorými ste sa museli pasovať?

Juraj Svrček: Všetko začalo v Kyjeve, kde nás vyzdvihol autobus agentúry a potom sme išli dve hodiny smerom na sever, na bieloruske hranice, kde je černobyľská zóna. Tam sme sa presúvali jeden deň autobusom po opustenom meste Pripjať, večer sme strávili na hoteli priamo v černobyľskej vylúčenej zóne. Druhý deň sme išli na exkurziu do černobyľskej elektrárne a k večeru zase späť do Kyjeva

Koľko ľudí žije ešte v tejto oblasti? Chcú rozprávať o tom, čo sa pred 30 rokmi stalo?

Juraj Svrček: Žije tam naozaj len hŕstka starousadlíkov, ktorí odmietli opustiť svoje domovy a po pár dňoch sa aj skrz zákaz vrátili do svojich domov a zostali tam žiť. Dokážete ich spočítať na jednej ruke. Ale v černobyľskej elektrárni stále pracuje cez 1000 zamestnancov, ktorí pomaly rozoberajú elektráreň a stavajú nový sarkofág nad vybuchnutým reaktorom.

Čo sa v tej oblasti zmenilo od katastrofy?

Juraj Svrček: Zóna je celkovo uzavretá a strážia ju ukrajinský vojaci. Je úžasné vidieť, ako sa vzmáha príroda, keď tam neexistuje prvok človek. Do oblasti sa vracajú zvery, napr. medvede či vlci, ktorí tam nachádzajú svoje prirodzené prostredie.

Na čo sa počas prednášky zameriate?

Juraj Svrček: Budem sa snažiť povedať čo najviac o histórii celej černobyľskej zóny, ako sa stavala elektráreň, posnažím sa vysvetliť z overených zdrojov a vyšetrovania, čo stálo za výbuchom a aké príbehy sa odohrali počas evakuácie mesta Pripjať v tom osudnom roku 1986.

Juraj Svrček

Vždy ho zaujímali veci, miesta či historické súvislosti, ktoré síce časom stratili svoje opodstatnenie, no zachovali si tajomno, ktoré túži preskúmať a zažiť. Nechtiac sa dostal k svojej vášni, teda preskúmavaniu verejne či oficiálne neprístupných miest. Všetko sa to začalo cestou do Černobyľu na Ukrajine, kde ho fascinovala nielen samotná legenda „Černobyl“ – memento skazy, ale aj pozostatky sovietskych čias, ktoré sú na Ukrajine na každom kroku. Jeho ďalšou cestou bola Severná Kórea, opustené vojenské základne a ktovie, čo všetko ďalšie ho ešte čaká.