Michaela Čajková je mladá slovenská cestovateľka, ktorá sa o svoje zážitky delí už dva roky na svojom blogu Travelismus. V rozhovore nám porozprávala o svojom cestovaní, aj o blogovaní.
Pamätáš si na svoju prvú cestu do zahraničia?
Áno pamätám a veľmi dobre. 🙂 Musím dodať, že za svoju prvú cestu považujem až tú, ktorú som si zorganizovala sama. Bola to letenka do Girony v Španielsku s prestupom v Miláne, kde som letela na brigádu spolu s kamoškou. Veľmi dobre si pamätám ten adrenalín a príjemný pocit, ktorý sprevádzal skok do neznáma. Síce to bolo náročné leto, po pracovnej aj psychickej stránke, samotné cestovanie na konci a na začiatku bolo super a dalo mi to hrozne veľa. No a samozrejme to odštartovalo aj moju závislosť od cestovania.
Čím si ťa cestovanie získalo?
Získalo si ma hlavne zážitkami, ktoré mi zostanú do konca života. Každá cesta ma vždy niečo naučila a zmenil sa mi tak aj uhol pohľadu na ľudí a rôzne životné situácie. Okrem toho milujem na cestovaní tú slobodu, ktorú poskytuje. Môžem ísť kam chcem, kedy chcem a program si organizujem podľa seba. Dni sú rozmanité, plné zážitkov a aj vďaka tomu som po návrate vždy nabitá množstvom energie a nových nápadov.
Ako podľa teba dokáže cestovanie zmeniť človeka?
Verím, že cestovanie učí väčšej pokore a vďačnosti, odstraňuje predsudky voči iným rasám, náboženstvám a posúva nás dopredu. Človek má na cestách viac času premýšľať, prehodnotiť priority a viac žije v prítomnom okamihu.
Zmení teda v dobrom naozaj každého a práve preto povzbudzujem ľudí v mojom okolí aj na blogu, aby sa nebáli a cestovali.
Ako vznikla idea založiť blog Travelismus?
Prišlo to tak nejak postupne. Inšpiráciou mi bola hlavne rodina a okolie, ktorí boli na zážitky a fotky z ciest vždy zvedaví. Okrem toho som si v detstve vždy rada vymýšľala vlastné príbehy na papieri, a tak som sa rozhodla v tom pokračovať aj v dospelosti. Akurát som vymenila papier za klávesnicu a vymysené príbehy za reálne. 🙂
Z blogu to chápem tak, že ste sa usadili v Prahe, no cestujete pomerne často. Ako sa vám podarilo skĺbiť pracovný život a cestovanie?
Popravde by som chcela cestovať ešte viac, než momentálne cestujeme. 🙂 Ja som začala cestovať hlavne počas školy a keď som pred dvomi rokmi skončila farmáciu, našla som si prácu, ktorú som robila hlavne cez počítač, takže som mohla pracovať aj napr. mesiac z Bali. Ono keď sa to tak vezme, v dnešnej dobe už takmer každá práca s počítačom umožňuje cestovať, ale vždy to záleží na prístupe danej firmy.
Ale ani klasickí zamestnanci, ktorí nemajú prácu cez počítač majú možnosť veľa cestovať a dokonca majú tú dovolenku ešte aj zaplatenú. Samozrejme, že počet dní dovolenky je obmedzený, ale pri využití sviatkov a plánovaní dostatočne vopred si to môžu krásne predlžiť. 🙂
Čo ti prinieslo blogovanie?
Myslím, že každý kto píše blog by mi dal za pravdu, že najviac poteší pozitívna spätná väzba na články alebo to, keď vám niekto napíše, že ho vaše cesty inšpirujú k cestovaniu. Je to príjemný pocit vedieť, že to má zmysel.
Okrem toho ma blog a cestovanie viedli napríklad k tomu, aby som sa pustila do výroby vlastných produktov pod značkou Travelismus. Sú to rýchloschnúce osušky z mikrovlákna, ktoré šetria cestovateľom miesto v ich batožine a síce ich momentálne predávam hlavne na svojom blogu, teraz od októbra je možné si ich kúpiť aj v Pražskom Vnitroblocku.
Čo by si poradila ľuďom, ktorí rozmýšľajú nad vlastným cestovateľským blogom, ale nevedia sa odhodlať?
Žijeme v dobe, kedy cestovateľských blogov vzniká čoraz viac a ja to vnímam ako výhodu, pretože ma inšpirujú vydať sa na ďalšie cesty. Pokiaľ chce mať niekto blog iba ako koníček a nemá čas sa mu veľmi venovať, môže to brať tak, že je blog jeho miesto, kam sa bude môcť ku svojím zážitkom kedykoľvek vracať.
Pravidelné blogovanie si určite vyžaduje veľa veľa času, ešte viac trpezlivosti a nadšenia.
Čo vyhľadávaš na svojich cestách? Ako plánuješ svoje destinácie?
Cesty plánujem hlavne podľa dostupných leteniek a samotný plán podľa toho, čo nájdem na iných blogoch, pretože sa tam vždy dozviem zaujimavé a často aj viac užitočné informácie, než v hociktorej cestovateľskej príručke.
Sleduješ aj ty sama iných blogerov, ktorí ťa inšpirujú?
Sledujem 🙂 slovenských, českých aj zahraničných. Ako som spomenula už vyššie, sú mi inšpiráciou a pomocou pri plánovaní vlastných ciest.
Ktoré krajiny alebo miesta ťa očarili najviac?
To je ťažká otázka. Z krajín ma zatiaľ asi najviac očarila Indonézia – Bali a okolité ostrovy, národné parky v USA, ale aj ružové jazierka v Mexiku, z ktorého sme sa nedávno vrátili.
Máš aj nejaké miesto, ktoré ťa naopak sklamalo a už by si tam nešla?
Také miesto zatiaľ nemám. 🙂 Ale pokiaľ mám povedať, ktorá krajina bola doteraz na cestovanie najviac náročná, tak to bol Laos a to po fyzickej a občas aj psychickej stránke. Je to ešte pomerne nevyspelá a veľká krajina. Hygienické štandardy tu boli slabé a pochudli sme tam viac než obvykle. Ťažké chvíle sme ale vyrovnali super zážitkami a dnes na to spomíname ako na veľké dobrodružstvo.
Tvoj doteraz najsilnejší zážitok?
Zatiaľ u mňa vyhráva Gibbon Experience v Laose – jazdenie na ziplines s krásnymi výhľadmi a spanie na domčeku v pralese sú zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem. Doporučujem každému!
Na cestách Áziou ste pravedpodobne zažili aj veľa bizarností. Mali ste momenty, kedy ste neverili vlastným očiam?
Ale áno. Stačilo, aby sme navštívili klasický trh v Kambodži a tie oči nám skoro vypadli. Okrem ovocia a zeleniny nás tu čakali stánky s rybami, kde ich babky zabíjali kladivom po hlave, nasledovali drevené pulty s mäsom, ktoré tam bolo položené v 30°C horúčave, zatiaľ čo sa predavačky márne snažili odháňať od neho muchy a už keď sme si mysleli, že to horšie byť nemôže objavili sa ďalšie stánky s kuracími nožičkami, atď. Celé to pripomínalo jeden veľký masaker a verte mi, že na mäso sme po tejto návšteve už vôbec nemali chuť. 😀
Nechala si sa už oklamať podvodníkmi na cestách?
Bohužiaľ áno a najväčší podvod sa mi zatiaľ stal, keď som pracovala ako čašníčka počas leta na Miami. Jeden stôl mi zaplatil účet v hodnote viac ako 200 USD falošnými peniazmi. Prišla som na to až nakonci smeny, pričom vedenie mi túto chybu neodpustilo a musela som to zaplatiť zo svojho. Nebol to príjemný pocit. Našťastie tam bol jeden super manažér, ktorý sa potom postaral o to, aby som tie peniaze získala naspäť.
Najhoršia cestovateľská rada, akú si dostala?
Cestovať na Bali a okolité ostrovy s kufrom.
A akú radu by si dala ty ostatným cestovateľom?
Učte ľudí vo svete, že Czechoslovakia už dávno neexistuje a ukážte im, kde sa naše Slovensko nachádza. Málokto ho pozná. 🙂
Na svojom blogu píšeš aj o svojich letoch a letiskách. Ako je možné, že vždy nastupujete do lietadla až na Last call? Vy vôbec nezažívate stres?
Toto ma pobavilo. Je pravda, že sa nám to stáva dosť často a asi je to tým, že my chodíme neskoro takmer všade (nie som na to pyšná, ale je to pravda). To, že sme obaja v tomto rovnakí nám veľmi nepomáha, väčšinou sa niekde zasedíme a čas rýchlo utečie. Možno je to tým, že máme radi adrenalín, ktorí nám počas behu ku bráne na letisku občas naozaj vystrelí na maximum. 😀 Lietadlo sme zatiaľ vždy stihli, ale musím 3x zaklopať.
